reklama

O reformách

V mnohých mojich článkoch som sa venoval problematike reforiem, ktoré podľa mňa Slovensko potrebuje. Čakal som, že táto ľavicovo-populistická vláda bude používať slovo reforma minimálne, lebo nie je populárne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Zdá sa však, že Igor Matovič si našiel po atómovej bombe v našich nosoch či ruskom satelite ďalšie miesto, kde by sa ukázal jeho génius. Na veľkú škodu sú to reformy, takže potom, ako Fico dvanásť rokov žil z Dzurindo-Miklošových ekonomických reforiem, ignoroval všetky oblasti, ktoré by si reformu žiadali a používal slovo reforma ako nálepku a nadávku pre tých, ktorých Igor neskôr označil slovom múdrosráči, sa pod týmto slovom predstaví totálny paškvil, ktorý, ak by sa realizoval, tak nás dostane hospodársky ďaleko bližšie k úrovni Ukrajiny či Ruska, ako sme kedy boli.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Krátka odbočka do Bruselu

V európskom parlamente existujú stranícke skupiny. V skupine socialistov je Smer-SD (a bude tam Hlas po ďalších voľbách), pretože hoci sú to strany oligarchické, rétorika a časť ideológov sú boľševici. V skupine ľudovcov sú eurofilné a byrokraciofilné strany, ktoré vládnu v Nemecku, Francúzsku a iných krajinách. V tejto skupine boli SDKÚ, KDH, Most-Híd. Obe tieto skupiny (spolu so zelenými a liberálmi - v nej je PS) sú zástancami zväčšovania štátu, resp. EÚ a reformy v ich ponímaní sú len spôsob ako zdôvodniť väčšie prerozdeľovanie. V poslednom čase je hitom tzv. Green Deal, ktorý nám bude určovať, ako budeme míňať peniaze daňových poplatníkov v rámci plánu obnovy po koronakríze.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V menšej skupine konzervatívcov a reformistov boli donedávna napríklad konzervatívci z Veľkej Británie, je tam ODS, z našich strán tam boli SaS, OĽANO a NOVA - čiže celkom dobrá spoločnosť. Ich postoj k centralizácii a jednosmernosti integrácie EÚ bol zamietavý, presadzovali menej štátu, väčšiu subsidiaritu (cez reformy) - ako doma tak aj v Bruseli. Po posledných voľbách však prešlo OĽANO k ľudovcom. To by naznačovalo posun od kritikov EÚ k podporovateľom bruselského establišmentu. Pričom domáca rétorika OĽANO nebola nikdy o reformách, ale len o populizme.

Slovensko potrebuje skutočné reformy

Písal som to v desiatkach článkov, vie to každý, ale nikto nemá politický mandát, aby nejaké reformy presadil. To, čo sľúbila vláda a podarilo sa splniť, je časťou návratu k právnemu štátu. Politici predsa nesmú zastavovať vyšetrovanie polície a nemali by ho ani ovplyvňovať, takže správanie sa Fica a Kaliňáka by pri normálnej polícii a prokuratúre viedli skôr k ich stíhaniu ako k poslušnému napĺňaniu ich prianí. Avšak ani policajná inšpekcia, ani vyšetrovatelia ešte stále nekonajú úplne slobodne. Je niekoľko vysokopostavených politikov, u ktorých by asi boli dôvody na trestné stíhanie, ale nič také sa nedeje, resp. je to zastavené (únos Vietnamca, Moldava).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ostáva pokus ministerky Kolíkovej o súdnu reformu, ktorá zatiaľ nie je dosť hlboká (čo možno nie je reálne očakávanie). Pri asi 100 slušných a odvážnych sudcov (toľko sa ich ozvalo proti Harabinovi, keď konal svojvoľne a šikanoval sudcov) môže byť tak 200 - 400 slušných a zbabelých. Zvyšná tisícka sú buď klasické právnické svine (kľučkujú medzi paragrafmi, aby vyhrala správna strana) alebo úradníci v talároch, ktorí konajú podľa želaní nadriadených.

Pripomínam, že porovnateľné Dánsko (má trošku viac obyvateľov ako my) má asi 400 sudcov, my ich máme viac ako 1500 (písal som o tom tu). Systém je drahší a pri menšom počte sudcov by sme ročne ušetrili možno až 60 miliónov eur. V každom prípade sa zdá, že ministerka Kolíková svojou reformou trafila do čierneho, o čom svedčia snahy SMER-u a poslancov OĽANO o jej bezdôvodné odvolanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Reforma prokuratúry sa nemôže udiať zvnútra a politici sa jej boja. Reforma polície (vrátane vyhodenia 10 000 nadbytočných policajtov) ušetrí viac ako 100 miliónov eur. Neviem, či sa náhodou takáto reforma nepripravuje. Minister vnútra nevstúpil pred rokom do vlády s aspoň hrubou predstavou o reforme. Zrejme mu bude stačiť nevytváral nátlak na vyšetrovateľov a držať policajtom chrbát aj v situáciách, keď páchajú trestné činy.

V sociálnej oblasti som poukazoval na nezmyselne nastavený prvý pilier dôchodkového zabezpečenia, v ktorom vyberieme 5 miliárd eur, ale na dôchodky ide 7 miliárd eur. Matematika nie je silná stránka našich súčasných vládnych politikov. A miesto urobenia poriadku v sociálnej poisťovni tu chce Igor rozdávať plošne prídavky na deti. Aj keby to bol správny krok (niečo podobné chcú aj reformátori z tretieho sektora - Iness, Konzervatívny inštitút), nemôže byť z prstu vycucaná suma 100 eur sem a 100 eur tam. Navyše, ako poukazujú odborníci, ovplyvnenie demografickej krivky nemusí zodpovedať vynaloženým nákladom.

Nová obsesia Igora Matoviča sa musí z niečoho zaplatiť. Dokonca aj multiotecko (má len 1,1 dieťaťa na ženu) na novú zábavku expremiéra hneď skočí, pretože populizmus jeho parťákov a možno aj jeho samého môže zachrániť pred dlhodobým pobytom v Leopoldove.

Finančné náklady reforiem je pre Igora Matoviča skutočne tenký ľad. Slovensko potrebuje reformu daňovo-odvodového systému, akurát, ako hovorí Ivan Mikloš v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou, reformy sa musia politicky presadiť a priniesť benefity. Toto sa od roku 2004 na Slovensku už nepodarilo. Buď reformátor nemal politický výtlak alebo sa obľúbený politik bál urobiť niečo nepopulárne. Mikuláš Dzurinda bol v tomto smere biela vrana.

Odváži sa niekto presadiť ešte nejaké reformy?

Výsledkom ďalšieho sprofanovania slova reforma bude, že si ho už nedovolí vytiahnuť ani SaS. Pričom ani samotná saska nepredstavuje reformného lídra, ktorého by sme potrebovali. V školstve to nevyzerá, že by mali niečo nachystané pre základné školy (hoci pred voľbami sa zdalo, že celá opozícia je v téme reformy školstva jednotná). Vysoké školy sa búria proti zámerom štátneho tajomníka Paulisa, hoci v tomto prípade som na jeho strane. Štátne vysoké školy (aj keď formálne nazývané verejnoprávne) postrádajú správne motivácie a tak je ich cieľom maximalizácia počtu študentov a tým sa devalvuje vzdelanie, titul a stojí nás to peniaze. Reforma vzdelávania je nákladná a neprinesie peniaze hneď, ale až o desiatky rokov, keď to lepšie vzdelanie bude znamenať lepšiu prácu a viac daní.

Minister hospodárstva Sulík nepresadí proti Matovičovej zlovôli vôbec nič relevantné, hoci drobné zlepšenia podnikateľského prostredia sa dejú. V oblasti zdravotníctva sú zdá sa Cigániková a exposlankyňa Za Ľudí Letanovská ďaleko zorientovanejšie ako väčšina politikov, ale minister je zelená guma na špagáte Igora Matoviča a programové vyhlásenia ako aj plán obnovy plánujú naliať peniaze do deravého štátneho zdravotníctva, napriek tomu, že všetky časti zdravotníctva sa po privatizácii zlepšili a nefunguje len štátna zdravotná poisťovňa a štátne nemocnice. Toto je priestor, ktorý si vyžaduje reformu dlhodobo, pretože už predčasné ukončenie druhej Dzurindovej vlády zabránilo dokončeniu reforiem Rudolfa Zajaca a SMER mal v zdravotníctve iba finančný záujem (Paška, Raši) a tak tam iba nalieval peniaze a deformoval systém. Žiaden politik ani politická strana však nemá predstavu o reforme zdravotníctva a dve radové političky malých strán ju proti vôli všetkých nepresadia ani keby mali ministerské kreslo.

Filozofia, že keď kradnú ostatní mám kradnúť aj ja, je zlá sama o sebe. Rovnako zlé je nerobiť reformy, pretože ich nerobia ani západné krajiny alebo žiť z eurofondov, pretože aj francúzski poľnohospodári a rybári z nich žijú (a pritom chcú kradnúť ryby u Angličanov). Miesto toho, aby sme sa porovnávali s okolitými krajinami, treba sa porovnávať aj so vzdialenejšími krajinami. Estónsko bolo na tom v roku 1989 horšie ako my, ale slovo reforma pre nich nie je synonymom nadávky a preto nás predbehli a hlavne trend je taký, že sa nám budú vzďaľovať. Nový Zéland urobil reformu poľnohospodárstva a nezomreli hladom. Izrael je startup nation. Singapur robil reformy celý čas, takže je ďaleko bohatší ako európske krajiny.

Čo bude ďalej?

Je možné, že všetko zlé je na niečo dobré. Táto vláda Igora Matoviča (v zastúpení Hegerom) ešte chvíľu povládne, potom dostane Boris Kollár vážne obavy, že jeho ľudia začnú pred vyšetrovateľmi spievať a spolu s poslancami zo sekty svedkov Igorových a samozrejme Hlasomerom (rovnaké obavy o život na slobode) presadia predčasné voľby. Po nich sa dajú dokopy tí, čo k sebe patria (pretože majú rovnakého voliča) a po štyroch rokoch takejto vlády budeme mať ročné deficity nad 7% HDP, celkový dlh 100% HDP a potom možno niekomu docvakne, že naše dlhopisy nie sú AAA ale CCC a zažijeme opakovanie gréckej krízy v menšom meradle, ale na vlastnej koži.

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  234
  •  | 
  • Páči sa:  2 039x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu