reklama

Paralelná história vládnych kríz

Keď som bol mladý, ako jednu z prvých antických kníh som čítal Plutarchove Paralelné životopisy. Bolo veľmi zaujímavé objavovať v dejinách paralely. Skúsim nájsť paralely v krízach vlád Ivety Radičovej a Igora Matoviča.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Úvod (Kto si pamätá, môže preskočiť)

V roku 2006 sa po ôsmich rokoch viac-menej reformnej vlády pod vedením Mikuláša Dzurindu dostala k moci neomečiarovská koalícia. Okrem SNS (Slota) a HZDS (Mečiar) bola hlavnou stranou strana SMER, ktorá bola vlastne akciová spoločnosť Mečiarovych zlodejov. Ministrom spravodlivosti bol Štefan Harabin, generálnym prokurátorom Dobroslav Trnka, ministrom vnútra Róbert Kaliňák a predsedom vlády Róbert Fico. Dnes vieme, že únos štátu prebiehal už vtedy.

V roku 2009 bol v prezidentských voľbách opätovne zvolený tajný člen Smeru Ivan Gašparovič. Jeho súperom v týchto voľbách bola Iveta Radičová, ktorú ale slovač odmietla. Prezidentom bol teda ten istý Ivan G., ktorý v rokoch 1990-1992 vo funkcii generálneho prokurátora ČSFR nekonal (alebo konal proti záujmom občanov) presne ako neskorší slovenskí proukurátori Trnka či Dušak Kováčik. Krátko po revolúcii v napätej slovensko-českej situácii nehrotili federáli jeho prípad k trestnoprávnej zodpovednosti (sudcovia boli tí istí a možno aj horší než teraz, zákony boli deravé), takže Ivan G. mohol s Mečiarom zakladať HZDS a asistovať pri jeho činoch a neskôr poslúžiť Ficovi vymenovaním Čižnára za GP, hoci bol zvolený iný kandidát.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hoci sa očakávalo pokračovanie vlády Róberta Fica, voľby v roku 2010 priniesli niekoľko prekvapení. HZDS sa do parlamentu nedostalo, nacionalistická maďarská koalícia tieže nie. Miesto toho tam boli nové strany - Most-Híd a Sloboda a Solidarita. SaS uspela viac ako by zodpovedalo podpore jej predstaviteľov či váhe, ktorú kladú voliči volebnému programu. Uspela dokonca aj tam, kde o pár rokov uspel v župných voľbách Kotleba - na Horehroní. A istý podiel na úspechu SaS mal aj kandidát č. 150 Igor Matovič.

Takže po voľbách vznikla stredopravá vláda SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd. Táto vláda v októbri 2011 predložila návrh ústavného zákona, ktorým skrátila volebné obdobie. Za tento návrh hlasovala celá opozícia a veľká časť koalície.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Napríklad aj nezaradený poslanec Igor Matovič a ďalší 3 nominanti OĽANO. Proti návrhu hlasovali Peter Zajac (dnes nie je v politike) a dvaja súčasní poslanci za SaS Ondrej Dostál a Peter Osuský. Richard Sulík sa hlasovania nezúčastnil. To, čo sa stalo medzi vymenovaním vlády Ivety Radičovej v júli 2010 a vyhlásením predčasných volieb v októbri 2011 je predmetom môjho porovnávania s vládou Igora Matoviča.

Paralely

Vznik vlády

V roku 2010 aj v roku 2020 nastala paradigmatická zmena vlády. Nacionalisticko-etatisticko-vodcovské strany tvoriace väčšinu v predchádzajúcom volebnom období boli nahradené tými, ktorí mali priniesť nádej na štandardné a slušné európske vládnutie a vládu zákona. V roku 2010 neboli verejne známe škandály ako Hlas podobný Ficovi, ale Harabinovské ovládnutie justície, či Kaliňákové predvádzanie sa v policajnej uniforme pri šikane slovenskej občianky bolo známe a mnohí občania chceli zmenu. Prepadnuté hlasy boli viac na strane nedemokratických strán a iba vďaka tomu vznikla vláda vtedajšej opozície - bol to teda skôr zázrak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V roku 2020 boli vládne strany (de facto tie isté ako v roku 2010) úplne odmietnuté, avšak demokratické strany stratili výrazné množstvo hlasov v podobe neúspechu PS-Spolu a KDH. Výmena vlády nebola neočakávaná, hoci SME-Rodina by šla za nevestu s kýmkoľvek aj s ĽSNS a Smer-om.

Nekompetentnosť premiéra

Aj v roku 2010 aj v roku 2020 sa do stoličky premiéra posadila nekompetentná osoba. Avšak, sú tu výrazné rozdiely. Predseda vlády musí spĺňať dve základné kritéria - musí mať podporu svojej strany (ktorá je najsilnejšia v koalícii) a musí vedieť tlmiť spory a hľadať kompromisy vo svojej koalícii. 

V roku 2010 však Iveta Radičová bola len tvárou, na ktorú SDKÚ pochytalo voličov sklamaných z neúspešných prezidentských volieb. Strana za ňou stála len kým to prinášalo body pred voľbami. Po voľbách nemala vo svojej strane autoritu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhej strane Iveta Radičová bola empatická a schopná predchádzať konfliktom vo svojej vláde a pomerne racionálna, takže sa spory riešili diskusiou a nie silou. Bola schopná presadiť správnu vec aj proti vlastnej strane - zabránila znovuzvoleniu Dobroslava Trnku za GP (navrhla ho jej strana SDKÚ). Väčšiu podporu mala u koaličných strán ako v SDKÚ.

V roku 2020 bol za premiéra vymenovaný človek, ktorý svoju stranu vlastní (je to vlastne jednoosobová s.r.o.), poslancov má verných až za hrob, ale má histriónsku poruchu osobnosti, ktorú jeho funkcia zhoršuje. Nesúhlas berie ako osobný útok, spory vyhrocuje a zverejňuje, miesto argumentov používa útoky ad hominem a lož.

Príčina krízy

V roku 2010 nemeckí a francúzski bankári, ktorí zbierali zisky zo 6% úrokov Grécku, kým ich stíhalo splácať z nových pôžičiek, pritlačili na francúzsku a nemeckú vládu, aby ich zachránila. Tieto dve vlády vymysleli plán, ako celá eurozóna požičia peniaze Grécku. Plán so skratkou EFSF zľudovel pod názvom euroval.

Plán bolo v rozpore s pravidlami eurozóny, s ekonomickou realitou (Grécko tým, že nemá vlastnú menu trpí dodnes), ale vedeli to predať svojim voličom. Najviac to vyhovovalo bankárom napojeným na vlády, pretože si za svoje zlé investície mohli vyplatiť mnohomiliónové odmeny. Proti tomuto návrhu sa nakoniec nepostavili žiadni významní ekonomickí experti. Euroval bol čoskoro doplnený európskym stabilizačným mechanizmom. Slovensko dalo do EFSF najprv 4,3 mld. potom 3,4 mld. a v ESM máme záväzky 5,8 mld. eur.

Slovensko bol v rámci eurozóny novým členom, malo slabú ekonomickú silu a výkon našej ekonomiky bol nominálne horší ako Gréckej (ktorá ale mala 180% dlh voči HDP, takže pri zavedení drachmy by sme možno boli porovnateľní). Predstava, že Slováci s priemerným platom 600€ budú platiť Grékom s dôchodkami 1200€ bola neprijateľná pre SaS a postavili na tom svoju kampaň. SDKÚ nechcela stratiť pravicových voličov, takže pred voľbami taktiež tvrdila, že Grécko nebudú zachraňovať naši daňoví poplatníci.

Naša skúsenosť so socializmom, ale hlavne s bankovou krízou v rokoch 1998-1999, ktorú Ivan Mikloš vyriešil 100 mld. SKK, za ktoré ozdravil naše banky, hovorili, že by sme mohli mať s Gréckom pravdu. Avšak za euroval boli všetci okrem SaS. 

V rokoch 2020 až 2021 rieši slovenská vláda nezavinenú pandémiu (tak ako sme nezavinili finančnú krízu 2008 a grécku 2010-2012). Avšak spôsoby a činy Igora Matoviča postupne vedú k narastajúcemu konfliktu. Zároveň je jasné, že zásahy premiéra do pandemických opatrení nás doviedli k tomu, že máme najviac umierajúcich na covid na celom svete.

Poslednou kvapkou sa zdá byť tajný dovoz ruskej chemikálie za peniaze všetkých daňových poplatníkov bez zverejnenia zmluvy a presadenie očkovania tohto látkou. Cirkus na košickom letisku je len čerešnička na torte.

Konflikt

V roku 2010 sa nechala Iveta Radičová dotlačiť do spojenia hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vlády. Napriek tomu, že hlasovanie o eurovale išlo de facto proti programovému vyhláseniu vlády, a to napriek tomu, že SaS dopredu odmietla zahlasovať za euroval. Vydieranie nevyšlo a Iveta Radičová sa od funkcie predsedu vlády oslobodila. Ďalší postup však ukázal, že politici sú krátkozrakí a tak si väčšina vládnych poslancov odhlasovala koniec volebného obdobia, hoci euroval nebol pre Slovensko vôbec podstatný akurát zadlžoval naše deti, ale spor so SaS nebol kvôli reformám, ktoré sa mohli uskutočniť.

Teraz je situácia taká, že pre Igora Matoviča je post premiéra viac ako čokoľvek iné. Nevadí mu umieranie ľudí, za ktoré nesie v skutočnosti zodpovednosť hlavne on sám. Nevadí mu, že európske dotácie z plánu obnovy nebudú použité efektívne, jediné, čo ho zaujíma je moc a verejná mienka. Tá mu nepraje a tak uskutočňuje svoje "geniálne" nápady bez konzultácie (také slovo on ani nepozná) a rozmyslu.

Následky

Po voľbách v roku 2012 nastúpil opäť Fico a 8 rokov bačoval. Zdravotníctvo, školstvo, justícia verejná správa a zdravé financie išli dolu vodou a tak hoci máme vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, efektivita v týchto oblastiach je ďaleko najhoršia spomedzi susedných a porovnateľných krajín EÚ.

V súčasnosti si všetci uvedomujú, že polícia nie je taká nezávislá ako sa prezentuje. Dnes nie je ochotná stíhať vládnych predstaviteľov rovnako ako za Fica nešla po smerákoch. Takže je tu obava, že všetci tí, ktorí boli obvinení v rôznych korupčných a mafiánskych kauzách reprezentujúcich obdobie uneseného štátu za vlád Róberta Fica a Petra Pellegriniho, nakoniec budú oslobodení a uspejú v žalobách proti Slovensku.

Z toho dôvodu je nepravdepodobná podpora pre predčasné voľby zo strán SaS a Za Ľudí. Rovnako ĽSNS zaznamenáva pokles a rozpad, ale v roku 2012 klesala SDKÚ a aj tak si jej poslanci odhlasovali svoj koniec. Pokles preferencií OĽANO a SME-rodina môže znamenať, že za predčasné voľby nezahlasuje podstatná časť ich klubov. Takže to vyzerá na pat. Premiér, ktorý neodstúpi a dve strany koalície, ktoré nechcú predčasné voľby, ale nemôžu podporovať takúto vládu. Takýto pat má ústavné riešenie - automatické predčasné voľby, ku ktorému však zatiaľ máme ďaleko.

Ako ďalej

Zatiaľ čo v roku 2010 nebol na predčasné voľby dôvod, problém bol len vnútri SDKÚ a krátkodobý problém eurovalu sa dal prekonať, teraz je situácia iná.

Problém spôsobu vládnutia pretrváva a Igor Matovič sa k lepšiemu nezmení - jeho psychická porucha mu to nedovolí. Spoliehať sa na vyššiu moc sa nedá (ani sedemdesiatnik Donald Trump vo svojom úrade neskonal na veľkú smolu Američanov). Premiér nezalieza k medveďom tak často a na tak dlho, aby si ostatní mohli na chvíľu vydýchnuť a venovať sa dôležitým veciam, nie problémom jedného človeka.

SaS so zaľuďmi si budú musieť priznať, že predčasné voľby nemôžu odmietať. Menšinová vláda s tichou podporou SaS a zaľudí umožní OĽANO a Borisovi Kollárovi napáchať veľa škôd. Navyše svojim voličom ťažko vysvetlia, že výsledok krízy, ktorú spôsobil Matovič je ich odchod z vlády a posilnenie Matoviča o ich rezorty. Naď už púšťa balóniky v prospech menšinovej vlády.

Blokovanie zákonov bude ťažké, jednak je tu opozícia, ktorá si hlavne s Borisom Kollárom rozumie, a ďalej má Matovič možnosť spájať hlasovania s dôverou vlády. Pokiaľ nebudú chcieť predčasné voľby, tak nebudú môcť dopustiť nevyslovenie dôvery, pretože potom vstupuje do hry prezidentka a podľa článku 102 ústavy po 6 mesiacoch od vymenovania vlády, ktorá nezíska dôveru, sa vyhlásia predčasné voľby.

Jedine odhodlanie ísť až k predčasným voľbám, môže znamenať odchod Igora Matoviča z funkcie predsedu vlády a nádej na zotrvanie vládnej koalícii pri moci. V takom prípade by vyslovenie nedôvery s hlasmi SaS a Za ľudí viedlo k páde vlády Igora Matoviča.

Prezidentka potom môže vymenovať úradnícku vládu, ktorá bude mať dosť času na to kým požiada o vyslovenie dôvery a môže ukázať, že je lepšia ako vláda Igora Matoviča. Na jar a v lete sa bude koronavírus šíriť pomalšie, vláda môže prijímať opatrenia aj bez parlamentu, nemusí riešiť preferencie a teda môže prijať skutočne dobré opatrenia. Bude mať zrejme vyššiu dôveru ako terajšia vláda a aj občania možno budú aspoň chvíľu dodržiavať protipandemické opatrenia.

Polícia bude mať voľné ruky vyšetrovať aj nových našich ľudí. Súdna reforma je jediná vec, ktorá bude pozastavená, čo ale neznamená, že na ministerstve spravodlivosti na nej nemôžu pracovať. Úradnícka vláda samozrejme nie je riešenie na 3 roky, avšak po pár mesiacoch už môže byť prepad preferencií OĽANO taký dramatický, že nakoniec pristúpia na obnovu vlády, avšak bez Matoviča, Krajčiho a Naďa.

Ak to nevyjde a Matovič odmietne rekonštrukciu vlády, bude to on, kto si spolu s Hlasosmerom odhlasujú predčasné voľby a potom to bude na občanoch. V posledných voľbách prepadlo demokratickým stranám až 12% hlasov, preto ak sa ľudia rozhodnú pre návrat hlasosmeru, tak si to asi zaslúžime. Voľby by sa však konali najskôr v decembri, takže by malo byť po pandémii a zároveň by už mohli byť niektoré kauzy hlasosmeráckeho režimu na súdoch. Do volieb sa netreba hrnúť, ale to neznamená, že ich hlavne Sulík má za každú cenu odmietať. Práve naopak, musí byť uveriteľný v tom, že ich akceptuje ako riziko za šancu dovládnuť v tomto volebnom období a vykonať niečo pre Slovensko.

Záver

Aj keď sa na prvý pohľad môžu zdať kríza vlády Ivety Radičovej a Igora Matoviča podobné, paralely miznú, keď ideme pod povrch. Obe vlády boli (sú) nestabilné a ich pád bol (je) len otázkou času. Zatiaľ čo vláda Ivety Radičovej padla kvôli hlúpej servilnosti voči EÚ a vydieračskému prístupu Mikuláša Dzurindu, ktorý následne hrubo precenil šance v predčasných voľbách, Igor Matovič koná proti záujmom Slovenska, ale je servilný Rusku. V prípade pádu vlády v roku 2011 bol problém v celej strane SDKÚ, ktorá už bola len o flekoch, teraz je problém v jedinom človeku.

Hoci bola v oboch prípadoch SaS a Richard Sulík na správnej strane, jeho politická nešikovnosť z neho v oboch prípadoch robí vinníka. Skúsenosť s vládami Smeru po predčasných voľbách v roku 2012 zväzuje politikom ruky, ale niekedy je potrebné aj riskovať. SaS možno v prieskumoch získava znechutených voličov OĽANO, ale servilnosťou a tolerovaním Matovičovych výčinov stráca možno tých vernejších voličov. Ak sa dnes zle rozhodne, dopadne ako Chamberlain po Mníchove, nezabráni predčasným voľbám a stratí voličov.

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  234
  •  | 
  • Páči sa:  2 043x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu