Grand Tour 2020

Autor: Marek Mačuha | 20.11.2020 o 17:18 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  142x

Cestná cyklistika bola v roku 2020 taktiež poznačená pandémiu covidu. Zmenili sa harmonogramy pretekov, naštastie sa podstatná časť z nich uskutočnila.

 

Cestná cyklistika je šport postavený na individualitách, ale v skutočnosti to nie je ani kolektívny ani individuálny šport. S výnimkou časoviek, z ktorých tímová sa už koná stále menej a menej, sa na štart pretekov postavia pretekári rôznych tímov a rôznych schopností. Víťaz jednorázových pretekov ani víťaz etapových pretekov svoj úspech nedosiahne bez podpory tímu.

Jednorázové preteky som ani tohto roku nesledoval, s výnimkou Brabantského Šípu, kde nedostatočné venovanie sa riadeniu nemotorového vozidla viedlo majstra sveta Alaphillipa k nárazu do odstavenej motorky a ukončeniu pretekov aj sezóny. A práve finále tohto preteku ukázalo dvoch z najlepších pretekárov súčasnosti - víťazný Mathieu van der Poel má úspechov na dve husté strany wikipédie v cyklokrose, horských bicykloch aj cestnej cyklistike. Ešte predtým však na Tour de France viac zaujal druhý z týchto pretekov - Wout van Aert.

Úvod do etapových pretekov

Etapové preteky sú buď kratšie - týždňové, ako Okolo Slovenska, alebo tri dlhšie tradičné etapové preteky, ktorým sa hovorí Grand Tour. Prvými v roku, konané obyčajne v máji, sú preteky okolo Talianska - Giro d'Italia. Konajú sa od roku 1909. Tour de France sa koná v júli a prvý ročník bol už v roku 1903. Najmladšia (a asi aj najmenej cenená) je Vuelta España, koná sa v septembri od roku 1935.

Tento rok som vďaka home office-u mohol sledovať niektoré etapy aj mimo víkendov, hlavne teda Tour de France. Zmenený termín zároveň vylúčil možnosť kombinovať Giro s Vueltou, pretože sa ich termíny prelínali. Tour de France sa konala pred Girom, začala v auguste. Skôr ako sa dostanem k mojim postrehom z týchto 3 pretekov, pár slov o cestnej cyklistike ako takej.

V pelotóne sa vyskytujú rôzne typy cyklistov. Niektorí sú schopní vyhrať jednorázové preteky alebo jednotlivé etapy etapových pretekov. Napríklad svalnatejší a robustnejší šprintéri majú možnosť vyhrať mnoho cenných jednorázových pretekov vrátane majstrovstiev sveta, pokiaľ je ich profil prijateľný. Naopak vrchári s hmotnosťou 50 kilogramov uspejú v pretekoch s veľkými stúpaniami (sklon aj dĺžka). Potom sú tu takzvaní klasikári, teda pretekári dostatočne ľahkí na vystúpanie 5000 výškových metrov za 200 kilometrovú etapu, pokiaľ nekončí do nejakého poriadneho kopca ako Passo dello Stelvio či Alpe d'Huez. A nakoniec sú tu pretekári, ktorí majú dostatočnú schopnosť prejsť väčšinu kopcov bez straty na ostatných alebo len s malou stratou a zajazdiť dobrú časovku.

Okrem jazdcov, ktorí získavajú úspechy sú potrební aj ich pomocníci - volajú sa domestici. Títo majú za úlohu strážiť, aby do únikov neušiel nejaký uchádzač o víťazstvo, viesť svojho lídra v bezpečnej časti pelotónu, čo niekedy môže byť aj celkom na čele a stojí to veľa síl, alebo určovať tempo v kopcoch, kde domestici ostatných tímov môžu odpadnúť a tým sa vytvorí výhodnejšia pozícia pre lídra. Rovnako vo veterných etapách alebo pri zjazdoch môže dobrý domestik pomôcť. Nakoniec sú tu ostatní, ktorí aspoň prinesú z doprovodných vozidiel bidóny s vodou a gélové tyčinky.

Tour de France 2020

Pred Tour de France (TdF) sa očakával súboj lídrov pre celkové poradie z dvoch najsilnejších tímov súčasnosti - britského Ineos Grenadiers a holanského Jumbo Visma. V tých pár pretekov pred TdF ukazovali dobrú formu aj niektorí jednotlivci - Dán Jakob Fuglsang či Francúz Thibaut Pinot. Za tím Ineos bol jednotkou minuloročný víťaz Kolumbijčan Egan Bernal, za tím Jumbo ním bol Slovinec Primož Roglič.

Sila tímu Jumbo Visma sa ukázala, keď klasikár Wout van Aert (WvA) dokázal v kopoch prekonávať vrchárov so slabších tímov, ale aj dvakrát zvíťaziť v šprintoch. Na veľké šťastie víťaza bodovacej súťaže Sama Benneta sa tím nerozhodol získať zelený dres a tak bol WvA používaný ako domestik. Okrem neho mal Jumbo Visma k dispozícii uzdraveného víťaza Gira z roku 2017 Toma Dumoulina, vynikajúceho vrchára Georgea Bennetta a mladého vrchára Seppa Kussa, ktorý bol ale dominantným pretekárom až o 2 mesiace neskôr počas Vuelty.

Táto silná zostava dokázala získať na Egana Bernala postupne sekundu po sekunde a v 15-tej etape získali 7 minútový náskok. Týmto bol najhlavnejší konkurent odpísaný, ale tím Jumbo Visma sa v žiadnej z ďalších etáp nedokázal zbaviť mladého Tadeja Pogačara, ktorý v predposlednej etape - časovke získal nielen minútu, ktorú na Rogliča strácal, ale ešte aj ďalšiu k tomu. Bývalí majster sveta v časovke Dumoulin aj neskorší strieborný z časovky z MS 2020 Wout Van Aert boli síce rýchlejší ako Roglič aj pri profile, ktorý mu mal vyhovovať, ale aj oni mali stratu asi 1 a pol minúty.

Víťaz bol teda asi najväčším prekvepaním, mňa však zaujal práve Wout van Aert a mladý Švajčiar Marc Hirschi, ktorý už vyhral aj jednu z klasík. Zároveň táto edícia ukázala, že ani najlepšie tímy nemusia zvládnuť zloženie tímu (Ineos nomináciou obetoval ambície Richarda Carapaza obhájiť víťazstvo na Gire. Carapaz nemal načasovanú formu a nemohol byť záložným riešením v prípade vypadnutia Egana Bernala v druhej polovici pretekov) ani taktiku (Jumbo Visma nechalo Tadeja Pogačara získavať sekundy, ktoré možno rozhodli - pri náskoku 2 minúty by možno Roglič časovku zvládol).

Giro d'Italia

Druhým trojtýždňovým pretekom bolo Giro. Keďže sa konalo krátko po TdF, tak malo slabšie obsadenie. Ukázalo však mladé talenty - víťazný Tao Geoghegan Hart ťažil z toho, že v Ineos-e dávajú dôraz na časovky. Druhý v poradí Jai Hindley bol pre mňa ešte väčším prekvapením. Zdalo sa, že Ineos stratil svoje šance hneď na začiatku - v tretej etape na Etnu sa zranil líder Geraint Thomas a Hart stratil dve a pol minúty na víťaza, minútu na Hindleyho a 1 a pol minút na veteránov Nibaliho, Majku a Fuglsanga. V tomto okamihu prevzalo rolu vedúceho tímu Sunweb s Wilcom Keldermanom, ktorý bol vždy považovaný za talent, ale nikdy nič poriadne nevyhral. Jumbo Visma do hry nezasiahli, lebo poslali na Giro len svoj B-tím.

Ďalším priebeh ukázal, že Sunweb má slabší tím a oboch svojich lídrov (Hindley, Kelderman) dokázali udržať v čele celkového poradia, ale nedokázali im získať dostatočný náskok pred zlepšujúcim sa Hartom. Veteráni postupne naberali stratu aj na 22-ročného João Almeidu, ktorý jazdí za klasikársky tím Deceuninck–Quick-Step, ale ukázal aj dobrú vytrvalosť a môže v budúcnosti pomýšľať aj na celkové víťazstvo v pretekoch Grand Tour. Nakoniec všetko rozhodla záverečná časovka, v ktorej bol Ineos neporaziteľný.

Táto edícia Gira mal až tri časovky a vo všetkých bol dominantý najlepší časovkár súčasnosti (a podľa určitých rekorov aj histórie) Filippo Ganna.

La Vuelta España

Vuelta umožnila niektorým neúspešným jazdcom z Tour urobiť reparát. Podarilo sa to viac Primožovi Rogličovi, ktorý ju vyhral, ako Richardovi Carapazovi, ktorý dokázal v niektorých etapách byť lepší, ale na celkové vížazstvo potrebuje lepšiu časovku (a to mal celkom šťastie, že tohto roku bola len jedna a aj to dosť vrchárska, takže v nej stratil menej ako minútu) a možno lepších domestikov, pretože Rogličovi pomáhali opäť domestici z TdF a najmä Sepp Kuss bol preňho záchranou v záverečných etapách.

Neúspešný bol opäť Thibault Pinot, ktorý sa prepadol po nedoliečených zranieniach z pádov v TdF a nakoniec Vueltu nedokončil. Vypadnutie lídra v tretej etape však na rozdiel od Gira neprinieslo jeho zástupcovi Davidovi Gaudu úspech. A podobne má ku kariére bývalého talentu Keldermana namierené aj Enric Mas, ktorý mal na domácom preteku silný tím a aj tak skončil až piaty, viac ako dve minúty za prekvapením pretekov Hughom Carthym.

Organizácia cyklistických pretekov

Organizovať cyklistické preteky je náročné, musí sa zabezpečiť bezpečnosť cyklistov na dlhých úsekoch ciest, cieľový šprint a tohto roku aj opatrenia proti covidu. V minulosti sa mi to také časté nevidelo, ale tohto roku sa tých chýb v organizácii nakopilo veľmi veľa.

Na pretekoch okolo Poľska postavili bariéru pri šprinte v prvej etape nekvalitne a samotný šprint bol dolu kopcom do pomerne úzkej cesty. Takto nastal pri šprinte hrôzostrašný pád (zavinený iným cyklistom), ktorý našťastie neviedol k smrti.

Na pretekoch okolo Luxemburska púšťali organizátori cyklistom do pretekov pre zatraktívnenie kamióny a inú bežnú dopravu, spôsobil tak cyklistom niekoľko nehôd.

Na Tour de France sa nepoučili z poľských pretekov a mnohé šprintérske dojazdy urobili na veľmi úzkych cestách pričom tvar a umiestnenie zábran spôsobili aj strkanicu Petra Sagana s Woutom van Aertom. Zároveň nedokázali dostať divákov ďalej od cyklistov (nielen v šprintérskych dojazdoch), hoci oblievanie cyklistov močom tohto roku nebolo.

Na Gire zasa nízko letiaca helikoptéra zhodila zábrany do cyklistov, niektorí museli odstúpiť. 

Ešte iná časť organizácie hlavne Vuelte a Giru nevyšla - webové stránky. Sú chaotické, často mali nepresné a neaktuálne informácie a časť z nich nie je lokalizovaná. V prípade Vuelty mal aj televízny prenos často hluché momenty a nekvalitný signál kazil sledovanie pretekov.

Peter Sagan

Nedá sa nespomenúť meno cyklistu, ktorý bol pred pár rokmi hlavným magnetom nielen slovenských médií. So stúpajúcim vekom klesá množstvo červených svalových vlákien čo v cyklistike znamená, že najlepší šprintéri sú tí mladší a naopak pre úspechy v celkovom poradí musí cyklista dozrieť. U Petra Sagana bola jeho absolútna rýchlost každý rok nižšia a nižšia. Napriek tomu dokázal vyhrávať zelený dres. Tohto roku to vyzeralo, že nebude mať silnú konkurenciu na TdF, lebo najlepší šprintér Arnaud Démare išiel iba Giro (kde Petra vo všetkých štyroch šprintoch rovinných etáp porazil). Napriek tomu bol pokles rýchlosti viditeľný v rovinatých šprintoch, kde ho porážal aj Wout van Aert.

Na Giru sa však Petrovi podaril nečakaný úspech a tak má aj v roku 2020 profesionálne víťazstvo z etapy Grand Tour. Možno bude mať o rok TdF lepší profil a Peter bude vedieť získať späť zelený dres.

Ako vyhrať Grand Tour?

Ak by niektorý veľmi bohatý slovenský fanúšik cyklistiky chcel vyhrať so svojim tímom niektorú Grand Tour, tu je ako bonus návod:

1. Nájsť v kategórii do 14 rokov takých cyklistov, ktorí končia v pretekoch medzi najlepšími, nevyhrávajú, ale nevzdávajú sa. Okrem túžby víťaziť, ich to musí baviť. Somatotyp víťaza tour nie je ani ľahké pierko ani ťažký šprintér, skôr vychudnutý a priemerne vysoký.

2. Venovať sa im po technickej stránke - jazda, posilňovanie a hlavne časovka

3. Nečakať víťazstvá a netlačiť na nich, aby víťazili stále, občas ich zobrať na preteky, kde zvíťaziť môžu, ale nepresýtiť ich víťazstvami. Brať ich aj na preteky, kde budú porážaní "väčšími" talentmi

4. Vo veku 20 - 22 rokov ich poslať ako domestikov na Grand Tour

Príkladom úspechu v mladom veku sú sú tohtoroční víťazi Tour aj Gira ako aj iní jazdci z pódia. Zatiaľ čo Pogačar je supertalent, ktorý by nespĺňal podmienku 1 (vyhral l'Avenir 2018) a ktorého by získal hneď silný tím, v prípade Harta, Hinleyho, Carthyho ide o jazdcov, ktorí nevíťazili medzi juniormi (napríklad Tour de l'Avenir 2016, kde ich porážali Mas či Gaudu). Húževnatosť, vytrvalosť a nezlomnosť totiž nemožno získať, s tým sa človek musí narodiť. Potom môže dokázať to, čo dokázal Chris Froome v 19-tej etape Gira 2018, keď 80-kilometrovou sólojazdov získal ružový dres víťaza Gira. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Covid ju zmenil na červenú. Galantská nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

Žiadne výpisky ani kópie. Jankovskej obmedzili prístup do vlastného spisu

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.


Už ste čítali?