EÚ kontra Spojené Kráľovstvo

Autor: Marek Mačuha | 18.10.2020 o 21:45 | Karma článku: 1,48 | Prečítané:  209x

Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len UK) a Európska Únia sa v rámci brexitu dohodli, že do konca tohto roku uzatvoria obchodnú dohodu. Obe strany chcú lepšie obchodné vzťahy ako stanovuje WTA.

EÚ má napríklad s Kanadou obchodnú dohodu, ktorá znižuje clá a zvyšuje kvóty na tovary. UK chcelo podobnú dohodu, ale pozícia EÚ bola od začiatku odmietavá.

História vzťahov EÚ a UK

UK vstúpilo do EHS z vôle konzervatívcov a čiastočne proti vôli robotníkov (baníkov) a labour party, ktorí sa obávali konkurencie zo strany EHS. Dlhé roky odmietali vstup Francúzi a ten nastal po celoštátnom referende v roku 1975, v ktorom zaň hlasovalo 2/3 voličov (menšia, ale nadpolovičná podpora bola v severnom Anglicku, Škótsku a Severnom Írsku).

Voľný trh (Free trade)

Z EHS sa postupom času vytvorila Európska Únia a množstvo socialistických pokrivení trhu narastalo. Podstatou spoločného trhu je idea, že konkurencia a voľný obchod vedú k prosperite oboch strán. Na tom bol postavený ekonomický vzostup Západnej Európy od 17. do 19. storočia. Ako príklad možno uviesť Holandsko.

Konkurencia menších štátov v Európe a otvorený trh spôsobil, že malé Holandsko, ktoré nemalo v 16. storočí žiadne kolónie, v nasledujúcich desaťročiach ekonomicky predbehlo Španielsko, ktorému patrila väčšia časť na suroviny bohatej Ameriky. Námorníctvo a obchod umožnili Holanďanom získať prístavy a obchodné mestá v Indonézii či Južnej Amerike. Voľný trh a konkurencia umožnili rozvoj krajiny, avšak tieto vznikli ako dôsledok (aj ekonomických) slobôd v domovskej krajine. Takže voľný vnútorný trh naštartoval konkurenciu a rozvoj ekonomiky, čo viedlo k rozvoju medzinárodného obchodu. Európa však neskôr po nacionalizácii v 19.-tom storočí začala uplatňovať protitrhové princípy - clá a kvóty.

Voľný obchod funguje aj dnes. Umožňuje zlacňovanie dovážaného tovaru, pričom tým vzniká konkurencia domácim výrobcom (ktorí proti dovozu bojujú tak, ako Ficovi banskí baróni proti zastaveniu neekonomickej a neekologickej ťažby hnedého uhlia). Pokiaľ však nie sú schopní vyrábať lokálne tovar lacnejšie ako ten dovážaný, ich dotácia formou cla akurát bráni vzniku nových efektívnejších podnikov alebo odvetví a zdražuje život vlastným obyvateľom. Preto napríklad Singapur, ktorý nemá žiadne vlastné poľnohospodárstvo a má nedostatok pitnej vody, znásobil za posledných 30 rokov HDP na obyvateľa 4,2-násobne, zatiaľ čo Švajčiarsko 2,3-násobne a Nemecko 2,7-násobne (tieto krajiny predbehol v rokoch 1995 resp. 1987). Singapur pritom vznikol ako prístav na bažinách v chudobnej časti Malajzie a nepunúkal nič len voľný obchod.

Euroskepticizmus (nielen britskej) pravice

Európska únia tak bola postavená na rovnakej myšlienke, na ktorej začala vo Veľkej Británii kampaň za vystúpenie z EÚ na konci minulého storočia - na myšlienke konkurencie a voľného trhu. Táto myšlienka začínala dostávať trhliny vznikom eurofondov a socializácie EÚ, čím strácala podporu u konzervatívcov a naopak jej podporovateľmi sa stali labouristi.  Margaret Thatcher na konci svojej politickej dráhy odmietala plány spoločnej meny a užšej centralizácie európskeho superštátu, čo inšpirovalo Daniela Hannana, ktorý začal v roku 1990 kampaň za brexit. Samotný brexit samozrejme pozbieral odporcov nielen z radov zástancov voľného obchodu, ale aj z opačného brehu.

Konzervatívna strana bola od roku 2009 v Európskom parlamente v klube európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), do ktorého zo strednej Európy patrí ODS (ČR), PiS (Poľsko) a za Slovensko SaS (pričom v rokoch 2009 - 2014 tam patrilo aj OĽANO-NOVA, ktorí neskôr prešli do európskej ľudovej strany). Toto zoskupenie je kritické k centralizačným snahám ľudových (mierna ľavica) a socialistických strán (poriadna ľavica) po Európe. Takže UK ako zástanca zdravého rozumu a brzda byrokratizácie a centralizácie EÚ bola pozícia, za ktorú boli zodpovední konzervatívci a tým si v Bruseli vyrobili dosť veľa nepriateľov.

Rešpekt k voličom

Rešpekt k pravidlám a voličom nebol silnou stránkou európskej byrokracie (ďalej len Brusel). Opakovanie dánskeho referenda o Maastrichtskej zmluve (dostali za to opt-out na euro) a írskeho referenda o Lisabonskej dohode ukazuje, že vôľu ľudu Brusel neberie vážne, keď sa mu to nehodí. Preto po Brexite robil všetko preto, aby ho zvrátil. Viac som sa tomu venoval v článku Brexit a demokracia.

Pretože britský parlament bol rozštiepený a mnoho konzervatívcov volilo proti odchodu z EÚ, bol problém realizovať výsledky referenda. Výsledky volieb v roku 2019 však rozdali karty tak, že EÚ už mohla prestať s taktikou čo najviac to Britom dať "vyžrať". Odmietnutie referenda, či nové referendum už neprichádzali do úvahy nezávisle od toho, aké neprijeteľné podmienky si Brusel kládol a preto nakoniec Brexit aj nastal.

Obe strany dostali možnosť vybudovať vzájomne vyhovujúce vzťahy odznova. Zo stavu, keď platia pravidlá WTO. Všetko navyše, čo obmedzuje clá, tarify, byrokraciu alebo zvyšuje či ruší kvóty malo byť prospešné a mohlo sa dostať do dohody. Namiesto toho tu vyjednávač Michel Barnier pokračoval v cieli, aby za brexit Briti pykali.

Žiadna iná krajina EÚ nemala záujem o odchod, okrajové krajiny ako Cyprus a Malta, kde by to mohlo mať zmysel sú malé. Veľké krajiny juhu z PIGS majú problém s financiami a mali by odísť z eurozóny, ale voľný pohyb osôb či tovaru je taká dobrá vec, že by mala vyhovovať aj im. Nebolo treba nikoho odstrašiť.

Ale Brusel sa bál aj pribrzdenia centralizácie (spoločné dane a spoločný dlh) a nárastu popularity nacionalistov. Covid priniesol v tejto otázke odpoveď, s ktorou nie som spokojný. EÚ zaviedla spoločný dlh, ktorý bude splatený z nových spoločných daní, čo je de facto dlhová únia. Je otázne, či je potrebné ešte uprednostňovať odstrašovanie euroskeptikov trestaním Britov pred dobrou dohodou s významným ekonomickým partnerom. 

Boris Johnson

Ďalším terčom kritiky je samotný premiér Boris Johnson. Vo všeobecnosti sa o ňom tvrdí, že je britským Trumpom. Majú niečo spoločné: obaja sú blond, pravičiari a hovoria anglicky.

Avšak zatiaľ čo Trump je hlúpy, arogantný, nevzdelaný, diktátorský, nenávistný špekulant (netrúfam si ho označiť úplne za podnikateľa), Boris Johnson je absolvent Oxfordu a bol dve volebné obdobia starostom Londýna. Aj keď titul z VŠ nemusí znamenať inteligenciu, v prípade absolventa Oxfordu z roku 1987 by som ju očakával.

Na rozdiel od diktátorských typov politikov, dáva BJ na rady expertom a múdrejším, preto sa pri covide pokúsil o dosiahnutie imunity na vírus. To, čo sa asi podarilo Švédom (ktorí ale rovnako ako UK podcenili domovy dôchodcov), ktorí majú v druhej vlne priemerne už len 2 úmrtia denne (ČR má za posledný mesiac priemer 20), sa UK nepodarilo a ich štátny zdravotný systém NHS je na tom veľmi zle.

V zahraničnej politike je BJ zásadovejší ako EÚ, či už voči Rusku alebo Číne, dvom najväčším svetovým hrozbám. Takže sa zdá, že najväčšie previnenie BJ je, že bol za brexit a že brexit chce podľa výsledkov referenda skutočne dokončiť.

Obchodná dohoda

Prečo sa teda rozhovory o obchodnej dohode zasekli? Časť odpovedí je napríklad v tomto článku z Telegraphu. Vo všeobecnosti mi príde prístup EÚ socialistický, zatiaľ čo UK presadzuje trhový prístup. Konkrétne napríklad v podstatnej otázke uznávania štandardov: EÚ bude chcieť všetok britský tovar pretestovať vo svojich laboratóriách, pretože výrobok môže byť poskladaný z lacných komponentov z tretích krajín (ako keby to neplatilo pre výrobky "Made in EU"). Briti tvrdia, že oni budú uznávať európske certifikáty kvality a EÚ by mala uznávať ich certifikáty kvality. Ako keby sa nemohol občan rozhodnúť sám a ako keby neexistovali pod rovnakým obalom rôzne kvalitné výrobky v EÚ už teraz.

S týmto súvisí problém Severného Írska, kde UK nechce mať žiadnu fyzcikú hranicu, ale Brusel tým stále strašila a straší. Ak Brusel implicitne predpokladá, že z UK budú prichádzať výrobky nezodpovedajúce našim štandardom, tak potom ich musí na ceste Anglicko-Severné Írsko-Írsko(-kontinentálna EÚ) niekde vysliediť a precliť, alebo zhabať. Chceli to pôvodne nechať na UK, čo by bola vlastne fyzická hranica medzi Severným Írskom a zvyškom UK, ale ekvivalentné riešenie, ktoré nenúti cudzí štát implementovať našu politiku, je aj hranica medzi Írskom a zvyškom EÚ. To by však bolo proti Lisabonskej dohode a Íri, ktorí nás okrádajú zdaňovaním internetových gigantov sadzbami pod 1%.

Takže tu asi neexistuje iné riešenie ako kvalitná tajná služba v Írsku aj v UK, ktorá odhalí zločincov pašujúcich tovar jedným alebo druhým smerom a bežného Íra prevážajúceho 3 fľaše írskej whisky do Severného Írska alebo škótskej whisky opačným smerom nechá tak, aby neobmedzili voľný prechod hranicou Severného Írska. 

Dotácie

Niektoré pozície Bruselu samozrejme nie sú hnané ich socialistickým myslením. Napríklad obava, že by UK dotovalo svojich výrobcov. Toto by bol problém, ale ako ukazuje aj spor o dotácie Boeingu, aj bez dohody majú takéto prípady dobrý koniec. Hoci EÚ so svojimi eurofondami (dotáciami do poľnohospodárstva) je väčšmi socialistická ako UK, nemožno vylúčiť, že sa Daniel Hannan v Borisovi Johnsonovi mýli a UK bude zavádzať dotácie, narúšať tak trh a znevýhodňovať tým britských spotrebiteľov. Podľa mňa však v tejto otázke nájdu zhodu.

Podobne vyjednávača EÚ Barniera trápi, že by britský kamionista mohol dostávať menšiu mzdu ako francúzsky (v tomto im viac vadia bulharskí a rumunskí kamionisti). Ďalej mu vadí, že britské banky budú mať prístup na náš trh a podobné protitrhové veci. V skutočnosti väčšia konkurencia prináša nižšiu cenu a vyššiu kvalitu.

Rybolov a judikatúra

EÚ ďalej trvá na tom, že bude mať právo loviť v britských pobrežných vodách a že obchodné spory budú rozhodovať európske súdy. To je veľmi podobné, ako keby Ukrajina požadovala pre svojich poľovníkov právo poľovať v našich pohraničných okresoch a naše obchodné spory by rozhodovali ukrajinské súdy. Je preto pochopiteľné, že Boris Johnson na toto nechce pristúpiť (labouristi by si to vychutnali).

Je však otázne, prečo sa takéto elementárne veci považujú za vyberanie hrozienok z koláča. Ak nebude dohoda, nebude ani rybolov ani rozhodovanie európskych súdov. Ale prečo nechať vysoké clá a nízske kvóty? Zníženie ciel a zvýšenie kvót by pomohlo všetkým v EÚ, zatiaľ čo na rybolove trvá Francúzsko a súdoch Bruselská byrokracia. V prospech 26 ostatných štátov nič z toho nie je a keď si pozriete mapu Francúzska, je divné, že musia loviť práve v britských vodách.

Niekedy je v práve druhá strana

Slovenskí nacionalisti považujú Slováka-kriminálnika za lepšieho ako dobrého človeka, ktorý je Maďar (Žid, Róm atď.), pretože národ má u nich prednosť. Správanie sa mnohých našich osobností (napríklad aj Peter Zajac) mi to však pripomína. Vo vzťahu EÚ kontra UK je čokoľvek, čo robí Európa (my) dobré a čokoľvek, čo robí UK zlé. Ale svet nie je taký čierno-biely a úmysly Bruselu sú často nečestné. Nezabúdajme, že sú to nevolení byrokrati, konajúci hlavne v prospech Francúzska a Nemecka. Žiadna dohoda obe strany poškodí. Kvôli makrelám francúzskych rybárov z anglických pobrežných vôd na to doplatí celá EÚ.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Priebeh testovania prekonal podľa Naďa očakávania z posledných dní

Covid-19 podľahlo ďalších sedem pacientov, pribudlo 2 573 infikovaných.

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.


Už ste čítali?