O volebných programoch

Autor: Marek Mačuha | 19.12.2020 o 20:22 | Karma článku: 2,99 | Prečítané:  201x

"Volebné programy aj tak nik nečíta, takže ich netreba." Takto sa dá parafrázovať pohŕdanie demokraciou zo strany Róberta Fica pred ostatnými voľbami.

Avšak aj mnohé iné strany mali k volebným programom neúprimný prístup. Niektoré tam dali všetko možné ako psíček a mačička, takže ak by sa mali ich programy zrealizovať, tak by potrebovali dvojnásobný rozpočet. Iné tam dali veci, ktoré dlhodobo nepresadzujú.

O čom je demokracia?

Zastupiteľská demokracia je o tom, že určitú časť riadenia spoločnosti môžu svojim hlasom vo voľbách ovplyvniť všetci (nie celkom, netýka sa to detí alebo väzňov). Volič každé štyri roky hodí hlas jednej politickej strane/kandidátke a jej nominanti sú de facto zastupiteľmi tohto voliča.

V niektorých krajinách ako je Spojené kráľovstvo je to zastupovanie veľmi priamočiare - tvoj poslanec pochádza z tvojho okolia. Takto môže volič lepšie poznať charakter a politické názory svojho poslanca.

U nás máme jeden volebný obvod, preto si nevyberáme konkrétnych ľudí, ale politické smerovanie. A k tomu máme informácie z minulosti (nie vždy) a plány strán do budúcnosti. Všetky informácie, ktoré zlepšia naše rozhodovanie treba brať do úvahy. Ak si vo chvíli voľby vypneme mozog a budeme voliť srdcom, tak do dopadne ako vždy, vyhrajú populisti bez programu a budú ničiť túto krajinu tak, ako to ukázali po väčšinu našej krátkej ponovembrovej histórie.

V zásade je teda program strany pred voľbami dohodou medzi ňou a jej voličmi. Tá znie: Ak nás budete voliť, budeme sa snažiť zmeniť krajinu tak, aby to zodpovedalo nášmu videniu sveta a budeme to realizovať prostredníctvom krokov nášho volebného programu.

Ako som už písal v článkoch o politických stranách pred poslednými voľbami, niektoré politické strany nie sú založené na spoločných hodnotách, ktoré by mali byť kompatibilné s politickým programom. Cieľom mnohých politikov je osobný prospech alebo moc. Politická strana aj predvolebný program je len divadlo.

Niektoré z týchto strán k tomu pristupujú pomerne férovo - vedia, že voliči ich nevolia kvôli programu, vedia, že nikdy žiaden program nepresadzovali a ani nebudú presadzovať, lebo ich cieľom je kradnúť. Tak voličovi povedia, že program nepotrebujú.

Iné strany sa ešte kradnutím neprezradili, alebo sa snažia odlíšiť od spolupáchateľov, takže ponúkajú program, ktorý ale nie je v zhode s ich činmi.

Častejšie strany ponúkajú program, ktorého realizácia by si vyžadovala príjmy švajčiarskeho rozpočtu. Sľubujú všetko, o čom si myslia, že by volič mohol chcieť.

No a nakoniec je tu pár strán, ktoré vznikli stretnutím ľudí podobného politického vnímania, ktoré prezentujú program zodpovedajúci politickej orientácii strany pričom sa snažia, aby v ňom neboli nereálne veci.

Ja som mal dlhšie pred voľbami dilemu či voliť SaS alebo Za Ľudí, pretože tretie relevantné politické zoskupenie PS/Spolu bolo očividne socialisticky orientované. Všetky tieto tri strany mali volebné programy vypracované v duchu zastupiteľskej demokracie. Veľa voličov však politické programy ignorovali, hoci program typu torta psíčka a mačičky (SME Rodina, OĽANO) aj absencia programu ukazujú, čo pre tieto strany volič predstavuje.

Rýchle a pomalé myslenie

Psychológ Daniel Kahneman (Nobelova cena za ekonómiu v roku 2002) vo svojej knihe Thinking, Fast and Slow popisuje, ako náš mozog používa 2 rôzne systémy myslenia - systém 1, ktorý je rýchly, ale používa skratky, ktoré môžu viesť k nespravnym odpovediam a systém 2, ktorý je pomalý. A veľmi často sa tak stáva, že človek odpovedá na inú, náhradnú otázku, ak je položená otázka zložitá.

Veľmi málo voličov podľa mňa pred hlasovaním odpovedá na správnu otázku:

Ktorá politická strana presadzuje a zaväzuje sa plniť politický program, ktorého realizáciou sa naša krajina stane lepšou?

Miesto toho im systém 1 ponúkne odpoveď na inú otázku:

Ktorý je môj obľúbený politik?

Táto otázka je ekvivalentná otázke "Ktorá choroba je vaša najobľúbenejšia?", ako by to formuloval jeden z najlepších slovenských glosátorov Peter Breiner. Ale veľa ľudí si politikov obľubuje, čo dokazuje, že strana Hlas vedie volebné prieskumy, napriek tomu, že je to vlastne SMER.

V ostatných voľbách však mnohí priaznivci vtedajšej opozície, ktorí v starších prieskumoch podporovali Za Ľudí, PS/Spolu a KDH, asi odpovedali na inú nesprávnu otázku:

Ktorá politická strana môže získať viac hlasov ako SMER-SD ?

Ako môžeme vidieť, dôsledky nepoužívania pomalého myslenia (systému 2) v takej dôležitej veci, akou je politická reprezentácia na najbližšie 4 roky, spôsobuje, že predsedom vlády je hlúpy a ješitný škôlkár.

OĽANO

Kandidátka pod skratkou OĽANO skrývala veľmi nezávislé osoby. Teda prinajmenšom nezávislé od jasného politického presvedčenia. Hosťujúce zoskupenia ako Kresťanská Únia alebo NOVA mali politickú minulosť, v ktorej bolo možné skontrolovať politické presvedčenie a konzistentnosť politikov, hoci ich nemohli realizovať kvôli dlhému vládnutiu SMER-u a odmietaniu všetkých opozičných návrhov, vrátane rozumných opráv tých najväčších blbostí ako som písal tu. Aj tak sa však do parlamentu dostali desiatky poslancov, ktorí nie sú viazaní sľubmi svojim voličom, ale Igorovi Matovičovi za to, že ich napísal na kandidátku. 

Program patril k tým najobšírnejším, v zdravotníctve navrhli 133 bodov, odoborníci poukázali na mnohé nezmysly (do 14 dní k operácii nádoru, dostavať Rázsochy), ale minister zdravotníctva nezvláda ani zabezpečiť dostatok personálu kvôli pandémii a patrí k tým najhorším, ktorých Slovensko malo.

Vo väčšine bodov programu, plánuje vysokú mieru prerozdelenia (dopravu de facto zadarmo pre všetkých okrem tých, ktorí platia dane) a veľa drobných opatrení. 

SME-Rodina

SME Rodina patrilo k zoskupeniam, ktoré formálne pripravili volebný program, ale bol to čistý populizmus, helikoptérové peniaze, na ktorý by nestačili ani všetky helikoptéry Slovenska. Exekučná amnestia, nájomné byty za 1/4 ceny či prenájom áut sú ekonomické nezmysly, ktoré by odradili každého človeka, ktorý sa živí svojou prácou a má viac ako 1 mozgovú bunku. Je jasné, že voliči multiotecka program ignorovali. Aj oni však budú musieť najbližšie roky znášať úpadok ekonomiky, ktorý bude spôsobený nielen pandémiou, ale aj etatistickým myslením dvoch silnejších strán vládnej koalície.

KDH

Mimoparlamentné KDH síce pripravilo program, avšak nepochopilo, že jeho voliči sa rozhodujú konfesionálne a budú voliť aj KÚ (Záborská) či K(atolícku)otlebu. Ak by im išlo o budúcnosť Slovenska, riziko prepadnutia hlasov by vyhodnotili tak ako DS v roku 2002 a z volieb by odstúpili.

Navyše povolebná prezentácia KDH v časopise .týždeň (hlavne prostredníctvom Miriam Lexmann) ukazuje, že sú schopní len prázdnych fráz a populizmus skúšajú aj tam, kde je očividne proti rozumu (elektronické voľby). Tak ako bol nezaujímavý Hrušovský, tak je teraz celé KDH. Pretože na celonárodnej úrovni nemajú čo ponúknuť, odporúčam im nekandidovať do ďalších parlamentných volieb.

Voľba bez rozumu je zlá

Voliči sa teda vo voľbách rozhodli voliť Igora Matoviča, ktorého jediná prednosť bola, že dokázal svojimi protestmi zaujať verejnosť a rozčúliť oponenta (čo boli lídri minulej koalície Fico a Danko). Takto im možno máličko uberal na popularite, ale ako sa ukazuje, od protestéra k predsedovi vlády je ďaleko a niekto na to proste nemá. Napriek tomu je nepravdepodobné, že by IM nezostal predsedom vlády do roku 2024 (hoci posledné psychické výlevy ukazujú, že možno to nezvládne), takže nás čakajú roky premárnených šancí a trucovania, ktoré možno zájdu až tak ďaleko, že tak ako vlády SMER-u, aj OĽANO zablokuje akékoľvek rozumné návrhy, pokiaľ ich bude podávať SaS a možno aj Za Ľudí. Nedávne Krajniakove zmeny ústavy naznačujú, že sa bude obchodovať plnenie programu zo strany SaS a Za ľudí za populistické gestá OĽANO a SME-rodina.

V ďalších voľbách budeme mať čerstvú skúsenosť s vládou takmer každej relevantnej strany s výnimkou ĽSNS, kde je skúsenosť len z BBSK.

Progresívne Slovensko ako pravicovo uvažujúci človek neriešim, myslím, že štát máme enormne veľký. Avšak je to demokratická strana a má veľa racionálne uvažujúcich členov, takže sa s nimi dá rozumne diskutovať, takže mi možno opäť ostatne len jedna voľba.

Z toho, ako dopadli voľby 2020 a ako sú schopní ich víťazi spolupracovať a spravovať štát, si treba vziať ponaučenie.

Tí, ktorí volievajú HZDS, SMER, (Ľ)SNS či SME-Rodina by pre spoluobčanov aj pre seba urobili najlepšie, keby už nikdy nevolili.

A tí, ktorí volil #Sieť alebo OĽANO, by snáď pri budúcich voľbách mali pohnúť rozumom trošku viac. Rozhodne nevoliť stranu, ktorá nie je stranou, ale stafážou za jedným lídrom. Potom je lepšie voliť so štipcom na nose (ja som Gašparoviča nevolil, ale veľa ľudí to takto cítilo).

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Covid ju zmenil na červenú. Galantská nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

Žiadne výpisky ani kópie. Jankovskej obmedzili prístup do vlastného spisu

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.


Už ste čítali?