reklama

Krátky návrat k voľbám

Voľby prebehli pred 3 mesiacmi a tie ukázali, ako sa jednotlivé politické strany správajú, keď predvolebná kampaň skončí. Koronakríza ukázala dobré aj zlé vlastnosti mnohých politikov, vrátane premiéra Igora Matoviča.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V článkoch pred voľbami (tutu tu) som analyzoval podporu politických strán podľa toho, ako sú vnímané v otázke vodcovského princípu, nacionalizmu, ľavicovosti alebo demokratickosti. Takto som pre voľby od roku 2002 po rok 2016 spočítal podporu týchto kategórií politických strán a poukázal na stabilitu volebných ziskov podľa delenia na demokratické a nedemokratické (teda postavené na kolektivistických princípoch a to buď vodcovské s vodcami ako Mečiar či Fico, nacionalistické ako SNS, ĽSNS a ľavicové ZRS či KSS).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Voliči aj politici týchto strán plynule prechádzajú z jedného kolektivistického princípu k druhému. Strana SMER tak má politikov, ktorých možno označiť za nacionalistických aj marxistických (poslanec, ktorého meno sa nevyslovuje, tieto dve ideológie dokonca spája), ale podstata je silný vodca, ktorý riadi štát ako Ľudovít XIV. 

Analýzu som teraz doplnil o výsledky volieb v roku 2020, v ktorých došlo skutočne k presunom aj na osi demokratické - nedemokratické. Avšak, zatiaľ čo v predchádzajúcich voľbách som OĽANO zaradil medzi demokratické strany, ktoré podporujú ľudia dôverujúci zastupiteľskej liberálnej demokracii, v týchto voľbách to tak asi úplne nebolo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Činy Igora Matoviča po voľbách, jeho snaha potlačiť demokraciu, protiústavné predlžovanie výnimočného stavu pri chorobe, ktorá sa už takmer nešíri alebo facebooková politika ukazuje, že predseda OĽANO je nielen populistický politik (čo bol aj v minulosti - aj keď vnímaný viac ako šašo), ale pozná časť svojho elektorátu (minimálne tú hlasnú zo sociálnych sietí), ktorou sú už hlavne voliči vodcovských či ostatných strán.

Preto som vo výsledkoch za voľby 2020 graficky odlíšil OĽANO zaradené v kategórii demokratické, ale aj v kategórii ostatné strany. Z týchto grafov sa dá domyslieť, či nám stúpol počet ľudí podporujúcich demokraciu, alebo bude skôr väčšina voličov OĽANO pochádzať z tábora strán ako SMER, ĽSNS či Sieť a MOST, čiže ľudí, pre ktorých demokracia až taká dôležitá nie je.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výsledky volieb podľa kategórií politických strán

Rovnako ako v ďalších grafoch som pre voľby 2020 pridelil strany do skupín takto:

Kolektivistické = nedemokratické 

  • Vodcovské: SMER, SME-Rodina, Dobrá voľba, Vlasť

  • Nacionalistické: ĽSNS, SNS, SĽS

  • Ľavicové: Socialisti, Solidarita

Demokratické: OĽANO*, PS/Spolu, SaS, Za Ľudí, KDH, DS

Nasledujúci graf dopĺňa percentuálne výsledky skupín politických strán z volieb 2002 - 2016 o výsledky volieb 2020, pričom zároveň ukazuje OĽANO v kategórii demokratické (svetlomodrá farba) a ostatné (svetlosivá). V tomto grafe som farebne odlíšil aj prípad, ak by som polovici OĽANO uznal zaradenie do kategórie voličov demokratických strán a polovicu zaradil medzi voličov ostatných strán, preto som použil dva odtiene farieb. 

Obrázok blogu

Nárast podpory demokratických strán k hranici 50 % sa mi nezdá pravdepodobný. Rovnako pokles pod 25%. Bližšie k pravde bude asi, ak by polovicu voličov uznali v kategórii demokratické a druhú v kategórii Ostatné (kde v minulých voľbách boli Sieť a Most).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V každom prípade nedemokratické strany zaznamenali mierny pokles, takže časť ich voličov skutočne prešla do opozičného tábora (pravdepodobne OĽANO, nakoľko SME-rodina je vodcovská strana).

Výsledky volieb a obsadenie parlamentu

Z hľadiska rozdelenia do spomínaných troch kategórií dopadli tieto voľby o trošku lepšie ako v roku 2010. Prečo z toho vyšla až taká zlá vláda a vládna koalícia?

Odpoveď je jasná, vidno to aj na nasledujúcom grafe:

Obrázok blogu

Na rozdiel od roku 2010, keď nedemokratickým stranám prepadlo veľa hlasov, takže získali podpriemerný počet mandátov a demokratické strany získali vysoko nadpriemerný počet hlasov, v roku 2020 to bolo naopak.

Aj v prípade, ak by som OĽANO považoval za demokratickú stranu, tak boli demokratické strany menej úspešné ako nedemokratické (plná červená čiara). Ak by však už len polovica hlasov pre OĽANO bola v kategórii ostatné (bodkovaná červená čiara), tak by úspešnosť demokratických strán bola horšia ako tie najhoršie výsledky nedemokratických strán v rokoch 2002 a 2010, či výsledok z volieb 2016, keď veľa hlasov získala kategória ostatné so stranami ako Most a Sieť. Ak by som všetkých voličov OĽANO zaradil do kategórie ostatné (čiarkovaná červená čiara), tak podiel zisku mandátov k počtu hlasov je pre demokratické strany katastrofálny.

Demokratickým stranám prepadlo 24% voličských hlasov a nedemokratickým 22%. Ak však nerátam OĽANO medzi demokratické strany, tak táto hodnota pre demokratické strany je až 50% !

Rozdrobenosť demokratických strán a prepadnutie hlasov PS-Spolu a KDH spôsobili stav, aký teraz máme.

Výsledky vo vybraných obciach

Ľudácke bašty nezačali voliť demokratické strany, skôr malá časť voličstva stratila ilúzie o kapitánovi a Ficovi a prešli k iným stranám - Vlasť a OĽANO.

Obrázok blogu

Vo Vrchteplej získali nedemokratické strany dokonca viac hlasov ako v roku 2010 a demokratické pravdepodobne menej (OĽANO má pomer k ostatným demokratickýn politickým stranám asi 5:2, zatiaľ čo celorepublikovo je to asi 1:1). Percentuálne klesli nedemokratické strany vo Vrchteplej oproti roku 2016 z 88% na 83,5%, pretože volebná účasť bola trošku vyššia (OĽANO podľa mňa dokázalo osloviť aj nevoličov).

Podobne väčšia obec Papradno, tiež v okrese Považská Bystrica:

Obrázok blogu

V Papradne možno badať mierny nárast podpory demokratickým stranám a to aj v prípade, že by sme všetky hlasy OĽANO zaradili do kategórie ostatné. Takisto nedemokratické strany mierne klesli.

Veľké zmeny sa neudiali ani v inej ľudáckej bašte - v Prievidzi. Nárast podpory demokratických strán je len so zarátaním hlasy pre OĽANO. Bez nich dochádza k absolútnemu aj relatívnemu poklesu podpory demokratických strán, pričom aj nedemokratické strany zaznamenali mierny pokles. 

Obrázok blogu

Na prvý pohľad to teda vyzerá, že Igor Matovič dokázal osloviť časť voličov nedemokratických strán vo väčších obciach a mestách a časť nevoličov.

Volebný systém

V článku o probléme jedného volebného obvodu som navrhol systém volieb po krajoch s dynamickým počtom volených poslancov (zodpovedajúci počtu hlasov) za kraj a bez 5% limitu v rámci jedného kraja (pri priemernom počte 18,75 poslanca na kraj je tá hodnota aj tak zhruba 5%, hoci pri veľkom prepade hlasov získajú mandát aj strany s podielom 4% či trochu menej percent).

V takomto volebnom systéme by boli mandáty politických strán rozdelené inak (pričom vplyv lokálnych politikov na úspech svojej strany v danom kraji by v určite ešte ovplyvnil výsledky).

 

Volebný systém po krajoch bez kvóra
Volebný systém po krajoch bez kvóra (zdroj: MM)

Z tabuľky vyplýva, že napríklad harabínovci by získali poslanecké mandáty v krajoch, kde získali menej ako 4% (napríklad BA 2.53% a 0,58 mandátu, TN 3,52%, 0,6 mandátu, KE 3,1% a 0,59 mandátu). Je to dané tým, ako som navrhol prepočet mandátov v druhom skrutíniu. Takýto parlament by bol veľmi “pestrý” a štyria poslanci za politické strany by asi boli lákadlom na kupovanie hlasov. Súčasná vládna koalícia by získala 71 poslancov, takže logicky by museli privziať aj KDH a PS-Spolu, čím by sa dostali na 88 poslancov. Pre ústavnú väčšinu by tak potrebovali aj ďalšiu politickú stranu. Ľudácka koalícia (ktorá neberie na vedemie správu ombudsmanky) by mala stále približne ústavnú väčšinu (SMER, SME-rodina, ĽSNS, Vlasť, SNS a ¾ OĽANO majú spolu 89 poslancov) - nevedno, koľko poslancov OĽANO sú skutočne ultrakonzervatívni kresťania.

Ak by som v mojom modely zachoval delenie na kraje a dynamické počty poslancov, pričom v každom kraji by som uplatnil 5% alebo 7% kvórum, tak by bol výsledok nasledovný:

Volebný systém po krajoch s kvórom
Volebný systém po krajoch s kvórom (zdroj: MM)

Rozdiel oproti súčasnému stavu by bol v tom, že MKP, KDH a PS-Spolu by dokázali v niektorých krajoch prekročiť svoje kvórum (5% resp. 7%), avšak dve menšie strany súčasnej koalície by to zasa v niektorých krajoch nedokázali. Súčasná koalícia by mala 83 hlasov, spolu s KDH a PS-Spolu by to bolo 91.

Ľudácka koalícia by mala zhruba 107 poslancov. Oproti súčasnému stavu by mali prvé tri strany o jedného poslanca menej, ĽSNS o dvoch, SaS až o 4 menej (neprekročili 5% v Nitre a Prešove), Za ľudí by malo miesto 12 poslancov len 7 (tí uspeli len na východe a v Bratislave).

Nakoniec, ak by sa uplatnilo 5% a 7% kvórum na celú SR a až potom by sa po krajoch pridelovali mandáty, tak by bol výsledok bol veľmi podobný aktuálnemu:

Volebný systém po krajoch s kvórom za celú republiku
Volebný systém po krajoch s kvórom za celú republiku (zdroj: MM)

Záver

Volebný systém, ktorý by zvýšil váhu regiónov by priniesol do parlamentu viac politických strán s malým počtom poslancov, takže zostavovanie vlády ako aj je podpora by boli komplikovanejšie. Kvalita poslancov by síce mohla byť vyššia, ale neviem to popdoriť faktami, napriek výsledkom komunálnych volieb, ktoré dopadli lepšie ako tie parlamentné. Väčšinový systém, ktorý je úplným opakom nášho jednovolebného systému, funguje dobre v zabehnutých demokraciách, ale u nás by asi nedopadol najlepšie. Nezávislých osobností máme v súčasnom parlamentne dosť veľa a možno bude súčasná vládna koalícia ľutovať, že nemá viac kolesíkov.

Najdôležitejšie ponaučenie z posledných volieb je, že pýcha predchádza pád (PS, MKP). Neúspech KDH sa zdá byť už definitívny, strana nemá čo ponúknuť dostatočnému množstvu voličov, lebo tých "konzervatívnejších" (t.j. nostalgických za slovakštátom alebo aj socializmom) preberá veľa iných strán a umiernení už KDH asi neveria.

Termín konzervatívny má v iných krajinách iný zmysel, v Anglicku je to pravičiar a ten by nechcel zakázať nedeľný predaj, ale chce menej štátu a viac slobody pre jednotlivca. Takíto konzervatívci budú skôr za odluku cirkvi od štátu aj ak sú veriaci. V Iráne sú konzervatívni takí ako Kuffa. Delenie konzervatívny - progresívny je podľa mňa umelé, rovnako ako aj spory, na ktorých sa delia. V delení menej štátu - viac štátu je to s KDH zasa príliš nejednoznačné, mám obavu, že sú to rovnakí socialisti (chápu štát ako dojnú kravu) ako OĽANO či SME rodina.

Tie viac ako 4 percentá voličov budú chýbať pri vyvažovaní socialistickej väčšiny, ktorá ani pri hlbokom prepade ekonomiky nedokáže urobiť to, čo urobili Dzurindovci (aj s neskoršími navrátilcami do KDH) po vláde Mečiara: povedať, že si nemôžme dovoliť všetko a začať šetriť (aspoň na prejedacích výdavkoch ako sú trináste dôchodky a obedy či vlaky zadarmo, pretože pre rozbehnutie ekonomiky bude potrebné asi znížiť daňovo-odvodové zaťaženie, čo je ale na inú tému).

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  237
  •  | 
  • Páči sa:  2 092x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu