reklama

Koronavírus a veľká hospodárska kríza, ktorá príde

Epidémia koronavírusu sa u nás šíri rýchlosťou do 50 odhalených prípadov denne. Ak by ich bolo v skutočnosti 10x viac, tak hranicu 60% populácie dosiahneme za 17 rokov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Pravdepodobnejšie bude, že o také 2 roky sa k nám dostane vakcína na COVID-19 a po vakcinácii obyvateľstva prepukne epidémia COVID-21.

Ekonomické dopady koronavírusu

Ekonomické dopady pandémie budú nerovnomerné, napriek tomu, že týmto vírusom sú postihnuté všetky vyspelé krajiny sveta. Niektoré krajiny ako Čína, Južná Kórea alebo Japonsko sa zdá, že majú najhoršie za sebou a po prepade ekonomiky začnú rásť. Naopak, Európa a USA budú v (hlbokej?) recesii dlhšie. Boháči z Wall Street (hoci aj izolovaní do svojich víl) nebudú chcieť nechať padnúť svoje akcie ešte viac, takže budú viac investovať do východnej Ázie. Možné je teda, že zodpovední za pandémiu (komunistická strana ČĽR) na nej nakoniec získajú. Už teraz vďaka EÚ (ktorá sa asi vie iba viac a viac integrovať, nie však riešiť problémy) získavajú dobrých spojencov na Balkáne či v Taliansku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hovorí sa, že dopad bude globálny, takže aj deficity vlád budú všade vysoké. Preto sa nebude veľmi hľadieť na deficit rozpočtu. Ale ani veľká hopodárska kríza v rokoch 1929-1933 nebola lokálnym fenoménom, medzi jej dôsledky patrí aj úspech populistických politikov, ktorí rozpútali druhú svetovú vojnu. Takže predstava, že všetci na kríze koronavírusu stratia je príliš nepresná. Niekto stratí naozaj veľa (možno aj liberálno-demokratické zriadenie - Maďari s tým už začali), niekto menej. A bol by som rád, keby Slovensko stratilo menej.

Podľa mňa po kríze budeme relatívne úspešnejší, ak si spomenieme na 40 rokov budovania socializmu a rozhodneme sa nezväčšovať štát a závislosť na štáte. Výdavky rozpočtu musia podľa platných zákonov rásť aj v prípade poklesu ekonomiky a to má za následok jednak výraznejší nárast trochu umelého čísla zvaného relatívny dlh štátu, ale aj následné zvýšenie daní a tým utlmenie potenciálneho rastu v budúcnosti. Zároveň zatváranie fabrík, obchodov a služieb nebude také rýchle zvrátiť, až budú mať vládni politici pocit, že pandémia už skončila. Ľudia sa nevrhnú tak ľahko do podnikania po tom, čo skrachovali. Preto výnimočne súhlasím s tým, že štát má kompenzovať určité straty podnikateľom (pretože ich spôsobil), resp. umožniť určitý odklad platieb.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Eurozóna

ECB pravdepodobne “natlačí” veľmi veľa nových eur, takže ceny komodít ako zlato či ropa vyjadrené v eurách poletia hore. Je možné, že výdavky vlád v absolútnych hodnotách pôjdu hore pomalšie ako inflácia, takže to vládnym rozpočtom trochu pomôže. Na druhej strane sú tu šetrné krajiny ako Nemecko, ktoré nebudú chcieť mať niekoľko rokov dvojcifernú infláciu. Hoci euro ako mena oslabí (minimálne voči yuanu a yenu), sever asi bude mať menej stratové rozpočty ako juh.

Preto vidím riziko v krajinách ako Taliansko, Španielsko a Grécko, kde podľa mňa hodnoty štátneho dlhu presahujúce 300% HDP nemôžu nechať kľudným ani ECB ani EMF ani svetovú banku. Odchod týchto krajín z eurozóny by pre nich bolo najlepšie riešenie. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetci v karanténe

Slovensko zvolilo stratégiu izolácie, ktorá znižuje šírenie vírusu, ale otázne je, ako dlho takto chceme vydržať. Ak by sme počítali, že liečba trvá 2 týždne, čo zodpovedá asi 4% roku, tak ochorenie a vyliečenie všetkých pracujúcich by teoreticky malo korešpondovať s poklesom o 4% HDP. Rôzne scenáre predkladané IZP rátajú s dlhodobou “karanténou” všetkých. Dlhodobé obmedzenia by mali za výsledok pokles o 5 - 20%.

Odhady optimistov sa postupne zhoršujú.12. marca očakávali prinajhoršom dopad koronavírusu na HDP EÚ 3,6% a na USA 2,8%. O 2 týždne neskôr, 25. marca, očakávajú dopad pri 12-týždňovom pôsobení už na 5,8% pre EÚ a 7,1% pre USA. 3 týždne sú za nami, pesimistický scenár z predchádzajúceho linku očakáva návrat do normálu na začiatok júna 2020. Verí tomu niekto? Prognózy pre Slovensko počítajú pri nízkej mobilite s nárastom denných nových prípadov vyšším ako je teraz až do októbra, možno dlhšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pokiaľ sú takéto prísne opatrenia pri 40 prípadoch denne, tak pri vyššom počte by logicky mali ostať alebo sa sprísniť. Ak teda budeme extrapolovať pokles na úrovni 0,5% HDP za jeden týždeň týchto opatrení na obdobie do konca roka, tak sa dostávame na 20% a možno aj ďalších 10% prvé dva štvrťroky 2021. A to je len za tento rok päťkrát viac ako pri výpadku spôsobenom dvojtýždňovou PN každého zamestnanca. Určitý prepad ekonomiky už totiž preváži aj straty spôsobené chorobou a aj úmrtia, pretože to zníži kvalitu a dĺžku života ďaleko väčšiemu počtu ľudí, narastie počet samovrážd a znížená prevencia (v marci som chcel ísť na preventívnu prehliadku, pôjdem snáď o rok) spôsobí ďalšie predčasné úmrtia.

Pravdepodobnosť, že sa nám lokálne podarí zastaviť šírenie koronavírusu je mizivá. Škody spôsobené touto veľkou hospodárskou krízou tak môžu byť horšie ako škody samotným koronavírusom. Rozhodne by sme pre koronavírus nemali zabudnúť v akom zlom stave máme justíciu či políciu. Ministerka spravodlivosti by namiesto bezdôvodného špehovania všetkých mala riešiť previerky sudcov. A minister vnútra by do novín nemal tvrdiť, že máme málo policajtov, keď ich na obyvateľa máme najviac v Európe. Minister hospodárstva môže pripraviť plán na zrušenie väčšiny štátnych podnikov, teraz by sa mu to mohlo podariť. Štátne podniky nielen ničia trhové prostredia, ale sú v súčasnosti čistou stratou.

Rozhodne sa ukazuje, že máme nefunkčný štát, ktorý nie je pripravený na krízové situácie, aj keď zodpovední mali na to čas 3 mesiace. Stíhanie malých rýb smeráckej chobotnice nie je dlhodobé riešenie. Ľudia sú sami schopní si pomôcť, šijú rúška, správajú sa ohľaduplne. Veľký a nefunkčný socialistický štát vznikal na Západe aj ako dôsledok hospodárskej krízy z 30-rokov a 2. svetovej vojny. Dočasné opatrenia ostávajú v platnosti veľmi dlho a škodia krajine dlho potom, keď mali nejaký zmysel. Neurobme rovnakú chybu, zmenšovanie štátu je nepopulárne, ale teraz, keď ľudia žijú z úspor je čas na jeho zmenšenie.

Vážnych prípadov máme 1 z možno 4000, ale aj iné krajiny majú pomer na úrovni pár percent identifikovaných prípadov (Čína, Kórea, Japonsko, Austrália). Možno by bolo lepšie, ak by sa plošné zákazy ako obmedzenie počtu ľudí v obchodoch (tvoria sa rady pred predajňami, takže v prostredí s koronavírom sa možno nachádzate dlhšie, ako keby ste rýchlo nakúpili), či zatváranie prevádzok nedávali bezhlavo a ak by vláda poriadne zvažovala, či takéto obmedzenia práv stoja za to a aké budú dôsledky. Očakával by som že predloží plán ako existovať s koronavírusom a pritom nezlikvidovať ekonomiku. 

 

 

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  237
  •  | 
  • Páči sa:  2 092x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu