Potrebné reformy môžu ušetriť

Autor: Marek Mačuha | 28.1.2020 o 20:40 | Karma článku: 5,34 | Prečítané:  119x

Dedičstvo posledného desaťročia vlád pod vedením bezprogramovej strany spôsobilo, že naša vlasť bude potrebovať zásadné reformy. 

Vzhľadom k celkovému trendu nárastu neomarxizmu vo svete, ktorý sa prejavuje podporou ľudí ako Sanders či Corbyn, je možné očakávať, že ak už budúca vláda bude nútená šetriť (čo sa žiaľ našim vstupom do eurozóny nestalo nevyhnutnosťou), nebude sa chcieť dotknúť úplatkov, ktoré rozdali SMER a SNS svojim voličom. Preto nemožno očakávať zrušenie vianočných dôchodkov, vlakov a obedov "zadarmo".

V skutočnosti je aj tak najväčším problémom justícia. Práve úspech na poli justície môže znamenať záchranu Slovenska pred drvivým víťazstvom extrémistických populistov ako sú Vlasť, Smer-zmena, či ĽSNS v nasledujúcich voľbách. 

Efektívny štát

Štát poskytuje určité služby výmenou za to, že poruší naše ľudské právo vlastniť a zdaňuje naše majetky, príjmy, nákupy. V určitej miere je to nevyhnutné a ja nie som anarchista, aby som spochybňoval určitú úlohu štátu v oblasti interakcií medzi občami. Preto od štátu požadujem, aby poskytoval súdnictvo, políciu, ochranu pred útokom zvonka a napríklad aj správu vlastníctva pôdy - kataster.

Spochybňujem však rozsah a kvalitu týchto služieb a ako pravičiar od štátu nečakám, že bude poskytovať nejaký nadštandard sociálneho štátu. 

Preto ma v prvom rade zaujíma, či je štát efektívny a ako by mohol byť efektívnejší, teda ako by mohol poskytovať rovnaké služby lacnejšie. V tomto by som mohol byť zajedno aj s ľavičiarmi, ktorí sa podielajú na vládnutí od roku 1993, aj keď občas boli len menšou časťou vládnej koalície. Posledných 12 rokov však vládne Smer, ktorý má v názve za pomlčkou dve čarovné písmenká: SD = sociálna demokracia. Pretože Slovensko nie je jedinou krajinou na svete ba ani v Európe, dobrý, lacný a rýchly spôsob ako odhadnúť efektívnosť aj spoza klávesnice, je porovnať sa s inými.

Dovolím si urobiť výber krajín, s ktorými chcem Slovenskú Republiku porovnávať a vyberiem krajiny, v ktorých štát funguje (aspoň zdanlivo) lepšie. Vo výbere bude teda Česko, Rakúsko, Švajčiarsko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Holandsko.

Šetrenie na policajtoch

Podľa dát zo stránky statista.com som zostavil tabuľku počtu policajtov na 100 000 obyvateľov vo vybraných krajinách:

Štatistiky počtu policajtov ukazujú, že ich tu máme ďaleko najviac z porovnávaných krajín. Zdá sa, že medzi počtom policajtov a spokojnosťou verejnosti s políciou existuje negatívna korelácia: čím viac policajtov, tým horšia políciia.

Ministerstvo vnútra dostáva peniaze aj na neobsadené policajné miesta, takže počet policajtov by mohol v priebehu 1-2 rokov klesnúť zo súčasných 22 500 na as 11 500, čo by zodpovedalo úrovni 211 policajtov na 100 000 obyvateľov. Zároveň by sa pri priemernom mesačnom plate 1000 € získala úspora 150 000 000 € ročne.

Šetrenie na sudcoch

V počtoch sudcov sme na tom ešte horšie akopri policajtoch. Všetky porovnávané krajiny okrem Česka majú menej ako polovicu počtu sudcov na 100 000 obyvateľov. Údaje pre ostatné krajiny som čerpal z kapitoly 4 reportu a dáta za Slovensko som našiel na stránke ministerstva spravodlivosti. Slovensko má 1991 sudcov (1227 OS, 600 KS, 148 NS, 16 ŠTS), podľa príslušnosti ku krajom máme sudcov 1992 - čo dokazuje, že nám vládnu skutoční odborníci. Počet sudcov narástol o 7 odkedy som pred mesiacom začal pracovať na tomto článku.

Tu to je negatívna korelácia medzi počtom sudcov a kvalitou ešte väčšia. Počet sudcov u nás stúpa, pri písaní článku O súdnictve som zistil, že v roku 2013 ich bolo len 1284, pričom v takom Dánsku, ktoré má menej ako 400 sudcov pri trochu väčšom počte obyvateľov trvá súdny proces desatinu času ako u nás.

Úplne nám postačuje 12 sudcov na 100 000 obyvateľov, čo sa bude dať dosiahnuť za predpokladu súdnej reformy a odsúdenia (alebo odchodu do dôchodku) asi 1300 sudcov. Toľko (môj pesimistický odhad je až 80%, ale nebude možné dostať preč každého sudcu, kto berie úplatky) by asi naozaj malo patriť za mreže, otázne je, kto ich odsúdi. Sami seba súdiť nebudú.

Alternatíva k riešeniu počtu sudcov pomocou trestných konaní sú zákony presadené ústavnou väčšinou, ktoré umožnia zbaviť sudcov talára na základe určitých kritérií. So súdnou reformou bude treba začať v marci 2020 a potom by sme mohli byť v roku 2024 niekde na polceste.

Sudcovia berú v priemere 4000 € mesačne, takže úspora by bola na úrovni 60 000 000 € ročne a to aj s predpokladom nárastu počtu súdnych úradníkov.

Šetrenie na štátnych úradníkoch

K dobrým dátam sa mi stále nedarí dostať. Na webe cenastatu.sk je medzi rokmi 2014 a 2019 zaznamenaný nárast počtu pracujúcich vo verejnej správe o 20% (z 350 000 na 425 000).

Eurostat uvádza pokles podielu vládnych pracovníkov na celkovom počte zamestnaných z asi 22% v roku 2000 na 19% v roku 2016 (Nemecko má napríklad 10%, Holandsko 13%). Keďže v roku 2000 bolo na Slovensku 2,1 milióna pracujúcich a v roku 2016 2,5 milióna (podľa tejto stránky), tak v absolútnych číslach aj tak ide o nárast počtu štátnych zamestnacov z 460 000 na 475 000.

Pokles počtu štátnych zamestnancov zhruba o 100 000 by neuškodil. Ušetrili by sme asi 900 000 000 €.

Zodpovedné hospodárenie

Posledná vláda Smeru (Fico IV) hospodárila v roku 2019 s deficitom 13 - 14%. Podľa tohto článku ako aj podľa schváleného zákona štát minul o 2,2 mld. eur viac ako dostal (15,8 mld. eur). Takže opozičné pravicové strany by neboli ďaleko od pravdy, ak by zodpovedné hospodárenie prezentovali nasledovnou tabuľkou, ktorú pochopí každý, kto niekedy zarobil desať eur.

Iste, nemožno (kým súd nerozhodne inak, čo by sa snáď do roku 2024 mohlo podariť) vyhlásiť, že priamo osoby zobrazené v stĺpci "Rozkradne sa" sú zlodeji, avšak desiatky káuz ukazujú, že to boli ich vlády a ich politická zodpovednosť a hlavne ich ľudia, ktorí peniaze daňových poplatníkov neminuli v ich prospech a skôr ich rozkradli.

Dobré časy končia, celý svet očakáva pokles rastu a prípadne až recesiu a krízu. Eurozóna zväzuje svoje krajiny a nastavuje im krivé zrkadlo, čo v prípade krízy vedie k horším následkom a pomalšej liečbe, ako ukazuje napríklad Grécko. Ale aj Grécko je na tom z hľadiska štrukturálneho deficitu lepšie ako my. Budúca vláda bude mať menej priaznivé podmienky na míňanie peňazí, ktoré berie svojim občanom. Nebude môcť devalváciou meny znížiť reálny objem svojich záväzkov, ktoré navyše vďaka demografickému trednu budú rásť. Preto bude dobré nájsť miesta, kde sa podarí ušetriť.

Zastavenie kradnutia peniaze určite ušetrí, nemusí to však stačiť (a ak bude súčasná vládna koalícia vládnuť ďalej, tak určite kradnutie neustane). Obrovským problémom je mentalita, ktorú majú všetci ľudia napojení na štát alebo eurofondy. Táto mentalita im velí generovať nepotrebné požiadavky a nákupy a trestá tých, ktorí by chceli šetriť (na ďalší rok dostanú menej). Toto bude musieť budúca vláda taktiež obmedziť a to aj navzdory celej vrstve štátnych úradníkov.

Pretože reforma justície je absolútny základ, bolo by dobré, keby sa pri nej hľadelo aj na efektívnosť. Toto bude snáď platiť aj o ďalších reformách, pri ktorých však ľavicová časť vlády bude asi brániť veľký štát a tak zefektívnenie zdravotníctva či školstva peniaze neušetrí, skôr naopak. V oboch prípadoch je plytvanie veľké, a tak je možné, že tam nedôjde k zásadným reformám ani v prípade nasledujúcej vlády, hlavne keď si jediná skutočne reformistická strana so šancou dostať sa do parlamentu strieľa do nohy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Matovič ešte nie je premiérom

Premiérom môže byť napokon aj "parašutista" z demokraticko-opozičného dvora.

Je to ako manželstvo. Vlhovci sa dohodli s Magonim

Slovenka povedala, že ho potrebuje.


Už ste čítali?