Pravica, ľavica a kto je zodpovedný za chyby

Autor: Marek Mačuha | 4.12.2019 o 20:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  229x

Nedávno som na twitteri Daniela Hannana našiel zaujímavý názor na otázku, koho obviňuje za chyby systému (napríklad finančná kríza 2008) pravica (konzervatívci) a koho ľavica (labouristi). Podobná úvaha sa dá aplikovať aj u nás.

Pravica a ľavica

Delenie na pravicu a ľavicu v poslednom čase mnohí zaznávajú s tým, že to ľudí nezaujíma. Skutočne, dvanásťročná vláda SMER-u, ktorý je v mnohom ľavicový, ale primárne im išlo o moc a nie o svetonázor a reformy nerobili ani pravicové ani ľavicové, nás o tom presviedča. Je to však aj chybou samotných politických strán, ktoré by mali byť skupinami ľudí s podobným názorom na štát a veci verejné, ale často sú to len kšeftári a poslušní kolesíkovia. Zdá sa, že vláda tých, čo sa neradia ani k pravici ani k ľavici (nepopieram, že Fico je mentálny komunista, ale je aj pragmatik moci) nie je schopná tvarovať krajinu a zákony schvaľuje skratkovito (hlavne v skrátenom legislatívnom konaní) a bezmyšlienkovito. Inak by napríklad neboli schopní prijať zákon zakazujúci hymny cudzích štátov, ktorý, ak by Kaliňákovi policajti neradili želania svojho šéfa a strany nad zákon, by znamenal napríklad zatýkanie fínskych hokejových fanúšikov pri finále majstrovstiev sveta.

Delenie na pravicu a ľavicu má podľa mňa význam napriek poklesu inteligencie voličstva. Po vylúčení neprijateľných strán totiž voličom, ktorí nemyslia srdcom ale mozgom, ostáva možnosť zvážiť, ako budú dané strany pristupovať k problémom štátu, ktorých máme teraz nahromadených viac ako dosť. A tu ponúkajú pravicové strany názor, že menej štátu a viac rozhodovaní u občana je lepšie ako viac štátu a menej slobodný občan. Pre pomaly chápajúcich: ČSR mala v roku 1948 o 20% vyššie HDP na obyvateľa ako Rakúsko (+/- podobný pomer mohol byť pri mzde, či celkovom majetku). Po 40 rokoch vlády tých, čo chceli čo najviac štátu, sme sa dostali na úroveň 50% HDP. 

Ľavicové strany presadzujú veľký a starostlivý štát, čo je koniec koncov už aj ten súčasný. Stačí sa pozrieť ako dobre sa štát stará o enormné množstvo policajtov, sudcov, či úradníkov. Občan dostáva sľuby a zvýšené dane.

Avšak ukazuje sa, že pravica a ľavica sa líši v tom, kde v prípade evidentného zlyhania systému (štátu, nadštátnych inštitúcií) hľadá vinníka. Keď niekde zlyhávajú zákony, pravičiar hľadá chybu v zákonoch, či ich vykonávateľoch - štátnych úradníkov, ľavičiar v občanoch. Pravičiar chce menej zákonov, menší ale dobre spravovaný štát. Ľavičiar vidí vo všetkom málo štátu a chce ho viac. Uvediem niekoľko príkladov.

Grécka kríza

Grécka kríza ukázala, že žiť na dlh a nad pomery krajiny sa nedá navždy. Výnimkou možno je ak je krajina členom eurozóny, pretože šéf jej centrálnej banky asi absolvoval stáž v Zimbabwe u Mugabeho a je ochotný tlačiť nové a nové eurá a tým podnecovať nezodpovedný život na dlh. Predtým, ako ECB zaviedla liečbu pomocou prehlbovania príčin krízy, bolo Grécko na rázcestí. Buď odísť z eurozóny a so svojou devalvovanou menou urobiť reštart, alebo preniesť zodpovednosť na ostatných členov eurozóny. Pretože prvá cesta by pre nemecké a francúzske banky, ktoré napožičiavali Grékom hoci hospodárili zle, znamenala straty. Tie mali znášať majitelia bánk a prípadne aj majitelia vkladov (tak ako u nás pri krachu Horizontu a BMG Investu). Eurozóna sa rozhodla, že straty budú socializované a zaplatíme ich všetci. Toto by pravicoví politici neurobili, ľavicoví politici nemajú problém s kapitalizáciou ziskov a socializáciou strát.

Vojenské spravodajstvo SR

Ďalším príkladom ako ľavica miesto riešenia problému na strane štátu rieši občanov sú dva prípady úniku tajných informácií z vojenského spravodajstva. Vojenské spravodajstvo v roku 2011 zaznamenalo únik utajovaných informácií, ktoré sa objavovali v novinách Pravda (denník KSS-Smer). Novinárska "prostitútka" podľa pokynov Baštrnákom podplácaného Róberta Kaliňáka zverejňovala uniknuté informácie

Logické (pravicové) správanie je odhaliť autora úniku informácií a riešiť problém na strane štátu. SMER však vyvolal tlak na slabnúcu Radičovú, takže sa mu vďaka odvolaniu Galka podarilo zastaviť upratovanie na ministerstve obrany. Už v novembri 2011 napísal Štefan Hríb pekný komentár, za problém správne považoval to, že niekto z VS vynášal utajované skutočnosti.

Súčasná kauza vojenského analytika Naďa z OĽANO je v obrátenom garde, akurát je otázne či došlo k nejakému úniku informácií. Ak došlo k úniku informácii (aktuálne zastavené vyšetrovanie naznačuje, že nedošlo), tak je vinník jasný, je na strane VS. Príjemca správ nemal byť ani v jednom ani v druhom prípade predmetom vyšetrovania. A odpočúvanie malo byť naozaj uplatnené v oboch prípadoch v minimálnom rozsahu. Ľavicová vláda však v tomto prípade zvoláva bezpečnostnú radu a spúšťa hon na opozičného politika. Rozsah rozkrádania na ministerstve a vo VS je asi obrovský, majetky šéfa VS sú vrcholom ľadovca, veľa vecí sa dá skryť pod označením „tajné“. Preto by sa mal riešiť problém VS - celé vojenské spravodajstvo zrušiť.

Lex Haščák

Podobným prípadom prístupu ľavice je oblasť zdravotníctva. Trh v zdravotníctve je deformovaný štátnou poisťovňou (ktorú platíme dvakrát, raz iba jej poistenci a druhý krát všetci daňoví poplatníci pri oddlžovaní), štátnymi nemocnicami (sú motivované sa zadlžovať), platbami za poistencov štátu (štát môže porušovať zákon) a v neposlednom rade loby v strane SMER, ktorá mala v minulosti hlavného predstaviteľa Pašku a ktorej kauzy ako CT, či zázračný masér ukazujú, ako veľa tých peňazí do zdravotníctva plynie – plesnivé štátne nemocnice ukazujú zasa ako málo ľavica z tých peňazí naozaj účelne použije.

Ľavica miesto riešenia skutočného problému zdravotníctva, teda zlých motivácií, ktoré vedú k rozkrádaniu, zbytočným zdravotným úkonom, enormne vysokej spotrebe liekov a dvojnásobne vyššej miere odvrátiteľnej úmrtnosti ako v ČR, sa rozhodla, že ide zaútočiť na fungujúceho súkromného hráča – spoločnosť Penta. V skutočnosti nie je žiadnym problémom, ak súkromná sieť nemocničných zariadení či lekární dokáže efektívnejšie fungovať, ako štátne zariadenia. Poistenci nie sú nútení ísť sa liečiť do týchto zariadení ani kupovať lieky v týchto lekárňach. Ale ako predvolebná agitka, kde sa dá ísť po spojení Penta – Haščák – kauza Gorila – SDKÚ – pravica, je to skvelé. Hlavne, že svojej nominantke na ministerstve zdravotníctva stopli jediný poloreformný pokus za ich dvanásťročnej vlády nad touto krajinou.

Na tomto prípade je zaujímavé to, že zákon predložila tzv. progresívna ľavica a nie SMER. Dočasné odsunutie opozičných návrhov neznamená, že sa SMER pred voľbami nepridá k verbálnemu útoku na Pentu, veď dlhodobo presadzuje politiku eliminácie súkromného vlastníctva zo zdravotníctva (okrem dodávateľov napojených na správnych ľudí). Žiaľ so zákonom súhlasí aj strana Za ľudí, ktorá sa chcela profilovať pravicovo. Takže racionálny pohľad okrem odborníkov má opäť iba pravicová SaS.

Korupcia

Pri korupcii ide o dve strany – korumpujúceho a korumpovaného. Závažnosť korupcie závisí od ich role. Ak niekto podpláca poslanca, je to morálne odsúdeniahodné, poslanca by však nemalo byť možné zbaviť mandátu, ktorý získal v demokratických voľbách. Dokonca ani za korupciu. Ak spácha nejaký iný trestný čin, tak má byť stíhaný, ale rozhodovanie pri hlasovaní je slobodné a nemožno nikdy vylúčiť, že je niečím alebo niekým ovplyvnené, takže dokazovať, že sa rozhodoval pri hlasovaní na základe úplatku je podľa mňa zbytočné, nebol nikdy povinný hlasovať opačne ako hlasoval.

Naopak ten, ktorý korumpuje poslanca má byť vyšetrovaný, či peniaze sú zdanené a podobne. Dokonca by to malo byť trestným činom. Ak je podplácaný štátny úradník, sudca alebo minister, je to zamestnanec štátu (na rozdiel od poslancov), a preto by v prípade jeho korumpovania mal byť trestne stíhaný s odstupňovanou výškou trestu podľa zodpovednosti. Najvyššiu zodpovednosť majú sudcovia ÚS, potom sudcovia NS, potom možno ministri atď.

Podplácanie nepovažujem za také nebezpečné ako prijímanie úplatkov. Na druhej strane to môže viesť k pokusom, ktoré raz môžu zabrať, takže aj podplácanie a pokus o podplácanie má byť trestným činom. Opäť jeho závažnosť závisí od postavenia korumpovanej osoby. Podplácanie poslancov, ministrov, prokurátorov, policajných funkcionárov a sudcov by malo byť trestané najvyššími trestami.

Pravica neznamená konzervatívnosť

Rozhodovanie vo voľbách by malo zahŕňať aj pohľad na pravicovo-ľavicovú orientáciu kandidujúcich strán. Konzervatívnosť v etických otázkach neznamená pravicovosť, je to iný rozmer, ktorý by nemal prevážiť dimenziu pravica (slobodnejší občan) vs. ľavica (veľký štát). Mnohí konzervatívni kresťania (kuffovci, harabinovci) tu chcú mať novú Farskú republiku, s neoľudákmi (ĽSNS) sú si v etických otázkach veľmi blízki a aj štát chcú mať obaja silní.

Avšak aj pre kresťanských konzervatívcov by slobodnejší občan a menší štát mohol byť zaujímavejšou voľbou. Slobodnejší občan môže robiť dobrovoľné rozhodnutia ako dobrý kresťan, ak je však štát prisilný, oberá ho o tieto rozhodnutia. Napríklad aj také financovanie cirkvi by bolo dobré odlúčiť od štátu tak, ako to chceli zakladatelia KDH v Novembri 1989. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Matovič ešte nie je premiérom

Premiérom môže byť napokon aj "parašutista" z demokraticko-opozičného dvora.

Je to ako manželstvo. Vlhovci sa dohodli s Magonim

Slovenka povedala, že ho potrebuje.


Už ste čítali?