Voľby a sociálne charakteristiky

Autor: Marek Mačuha | 19.11.2019 o 20:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  279x

V sérii článkov "Ako ich poraziť" som rozdelil strany do skupín, podľa ich chápania demokracie. V tomto článku som sa pokúsim s využitím sčítania obyvateľstva z roku 2011 popísať voličov týchto strán.

Kategórie strán

Používam rovnakú kategorizáciu strán, ktoré sa zúčastnili volieb v rokoch 1998 - 2016, ako v minulých článkoch. 
Demokratické strany sú KDH, OKS, OĽaNO (-NOVA), SaS, SDKÚ (-DS).
Vodcovské strany sú HZD, (ĽS-)HZDS, SME RODINA, SMER(-SD).
Ľavicové strany sú KSS, ĽB, NOSP, ROSA, SDĽ (od roku 2006, predtým ich beriem medzi ostatné), VZDOR, ZRS
Nacionalistické strany sú NaS - ns, Odvaha - Veľká národná a proruská koalícia, P SNS, SLNKO, SNJ, SNS, ĽSNS.
Ostatné strany sú v kategórii ostatné (SDĽ je v tejto kategórii do roku 2002).

Voliči vodcovských, ľavicových a nacionalistických strán sa navzájom preskupujú, takže ich v ďalšom texte označujem ako voličov nedemokratických strán.

Na Slovensku demokrati nevyhrávajú

Ako som už písal v sérii "Ako ich poraziť", volič nedemokratických strán je dosť vytrvalý a demokratický typ strán jednoducho nevolí. Maximálne sa dejú presuny v rámci kategórie nedemokratických strán. Napríklad v jedných voľbách volí takýto volič SMER (vodcovskú stranu) a v druhých volí ĽSNS (nacionalistickú stranu). Občas volí nejakú populistickú novostranu ako boli v minulosti SOP (komunista, katolík a lovec anakond Schuster) či ANO (Markíza).

Pre tento odsek som dáta rozšíril o rok 1998, kedy sa aj vďaka vyššej účasti podarilo zastaviť autokrata Mečiara. Označiť stranu SDĽ v roku 1998 za demokratickú úplne nemožno, veľká časť jej poslancov boli ľavičiari či aspoň chápali vládu ako zdroj moci a nie služby (veď odtiaľ vzišiel SMER). Ľavicoví demokratickí voliči (ktorí by v súčasnosti volili PS) však nepatrili ani k voličom nedemokratických strán. Preto som ju v roku 1998 zaradil do kategórie Ostatné. Rozlišovanie medzi jednotlivými variantmi maďarských strán je nad moje schopnosti, takže všetky sú zahrnuté v kategórii Ostatné.

V roku 1998 získali demokratické strany takmer toľko hlasov ako HZDS. Spolu so stranami z kategórie Ostatné potom prevýšili nedemokratické strany. Nedemokratické strany získali v roku 2002 oproti voľbám v roku 1998 takmer 100 000 voličov, pričom celkový počet voličov bol takmer o 500 000 nižší. Takže veľká časť voličov SDĽ a SOP (760 000) prešla k nedemokratickým stranám (v roku 2002 získali ANO, SDĽ a SDA spolu len 320 000 hlasov).

Demokratické strany nikdy nezískali viac ako nedemokratické strany.

Vlády s účasťou demokratických strán v rokoch 1998, 2002 a 2010 boli možné len z týchto dôvodov:
1. Prepad hlasov nedemokratických strán
2. Pripojenie maďarských strán do koalície s demokratickými stranami
3. Pripojenie populistických strán na jedno použitie (SOP, ANO)

Prepad hlasov

Kľúčom k zostaveniu vlád demokratických strán po spomínaných voľbách bol prepad hlasov nedemokratických strán. 

Voľby v roku 1998 demokratická opozícia nevyhrala. Bolo len šťastie, že časť voličov, ktorých by som neoznačil za voličov demokratických strán, volila stranu vysokého komunistického funkcionára, ktorý si chcel uloviť anakondu za štátne peniaze. Zároveň v tom čase neprichádzalo do úvahy, aby maďarské strany podporili vládu V. Mečiara, ktorý na nich útočil vždy, keď to pre voličskú podporu potreboval.

Voľby v roku 2002 mali nižšiu účasť a podpora klesla hlavne demokratickým stranám. Okrem podpory zo strany komunistického kariéristu Pavla Ruska, ktorá mala viacero charakteristík vodcovskej strany, potrebovali demokratické strany aj prepad hlasov SNS. 

Voľby v roku 2010 boli charakterizované malým prepadom hlasov demokratických strán a vyšším prepadom hlasov nedemokratických strán.

Vo voľbách, po ktorých vládli nedemokratické strany, získali tie demokratické buď málo hlasov aj pri nízkom prepade (rok 2006, keď získali najmenší absolútny počet hlasov, 2012 po Gorile stratili 200 000 hlasov za 2 roky) alebo mali veľký prepad hlasov (2016 KDH, v dávnejšej minulosti DS).

Sociálne štatistiky

Pre účely článku som takisto ako v druhom článku série "Ako ich poraziť" použil dáta zo sčítania obyvateľstva v roku 2011. Získal som dáta pre všetky obce Slovenska a pozrel som sa na vzťah jednotlivých sociálnych dimenzií (zamestnanosť, vzdelanie, náboženské presvedčenie) a volebné výsledky. 

Na rozdiel od prieskumov, kde je potrebné získať aspoň tisíc pravdivých dotazníkov z náhodnej vzorky obyvateľstva používam agregované dáta z úrovne obce. Spoľahlivosť dát z prieskumov nemusí byť vysoká, ľudia môžu klamať o tom koho volili alebo o tom, aké majú vzdelanie. Navyše určitá skupina ľudí na prieskumy nemá čas, lebo pracuje. Iní zasa nemajú mobil, takže ich agentúra nekontaktuje. V priemere asi dokážu tieto prieskumy dodať dobré dáta, ja som však použil verejne dostupné zdroje a aj na nich je možné pozorovať určité súvislosti.

Pretože priemerné dáta nedájú žiadnu užitočnú informáciu, pozrel som sa na obce, ktoré sa vymykajú priemeru. Základné delenie obcí som urobil podľa podpory politických strán. Zvolil som si kategórie obcí podľa minimálnej a priemernej podpory demokratických a nedemokratických strán vo voľbách do NRSR medzi rokmi 2002 a 2016. Hranice som stanovil tak, aby kategórie neboli príliš malé (každá zo 4 kategórii zhruba 12-15% voličov, zvyšná kategória reprezentuje asi 45% voličov/obyvateľov).

Kategórie obcí

Kategória "Demokratické Extra" zahŕňa obce, kde v rokoch 2002 - 2016 neklesla podpora pre demokratické strany pod 32% a zároveň priemerná podpora za toto obdobie bola aspoň 41,6%.

Kategória "Demokratické" zahŕňa obce, ktoré nie sú už zahrnuté v kategórii "Demokratické Extra" a v ktorých v rokoch 2002 - 2016 neklesla podpora pre demokratické strany pod 28% a zároveň priemerná podpora za toto obdobie bola aspoň 36,4%.

Okrem Bratislavy, Košíc a Prešova ide v oboch demokratických kategóriách o oblasti s vysokou podporou KDH.

Kategória "Nedemokratické Extra" zahŕňa obce, kde v rokoch 2002 - 2016 neklesla podpora pre nedemokratické strany pod 56% a zároveň priemerná podpora za toto obdobie bola aspoň 72,8%.

Kategória "Nedemokratické" zahŕňa obce, ktoré nie sú už zahrnuté v kategórii "Nedemokratické Extra" a v ktorých v rokoch 2002 - 2016 neklesla podpora pre nedemokratické strany pod 51% a zároveň priemerná podpora za toto obdobie bola aspoň 66,3%.

V oboch nedemokratických kategóriách ide hlavne o ľudácke oblasti stredného Považia, horného Ponitria, stredoslovákov z Detvy a Harabínovcov od Beskýd.

Za povšimnutie stojí, že zatiaľ čo medzi demokratickými stranami stačila podpora pod 40% na druhú najvyššiu kategóriu, pri nedemokratických stranách nestačí ani 65% podpora.

Čo sa týka účasti, mierne vyššia je účasť v obciach so silnou demokratickou, ale aj silnou nedemokratickou podporou.

Nasledujúca mapa ukazuje, ktoré časti Slovenska patria do ktorých kategórii. 

Sociálne charakteristiky

Najprv som sa pozrel na súvis medzi veľkosťou obce a hlasovaním vo voľbách. Beriem priemernú hodnotu z 5 volieb 2002 - 2016.

Vidno tu, že v malých obciach (do 500 obyvateľov) ľudia volia nedemokratické strany. Na druhej strane tam nie je toľko voličov, aby sa oplatilo stranám ich navštevovať (spolu ide asi o 160 000 obyvateľov, t.j. asi 80 000 hlasov).

Veľké množstvo ľudí volí nedemokratické strany aj v stredných a väčších mestách. V kategórii 40 - 50 tisíc je podiel až 61%, ale sú tu ľudácke a náckovské bašty ako Prievidza a Považská Bystrica.

V grafe nie je Bratislava, ktorá je takmer celá v kategórii "Dem-extra".

Hlupáci volia Smer, SNS a ĽSNS

Je jasné, že inteligencia koreluje s vysokoškolským vzdelaním. (Vypočujte si Jordan B. Peterson-a tu ). Hlupáci nemajú na to, aby dokončili základné vzdelanie, k maturite sa nedostanú. Naopak inteligentní ľudia nebudú v 16 rokoch pracovať ako kopáči kanálov. Takže rozdelenie podľa vysokoškolského vzdelania zodpovedá rozdeleniu inteligencie. 

V kategórií obcí s najvyššou podporou nedemokratických strán je podiel ľudí so základným vzdelaním takmer dvojnásobný ako v kategórii obcí s najvyššou podporou demokratických strán.

Naopak pri vysokoškolskom vzdelaní je pomer opačný, v obciach s najvyššou podporou demokratických strán je podiel ľudí s vysokoškolským vzdelaním takmer trojnásobný oproti obciam extrémne podporujúcim nedemokratické strany.

Jedno vysvetlenie je fenomén veľkých miest (Bratislava, Košice), kam odchádzajú inteligentní ľudia za prácou a neskôr aj za trvalým životom. Ale aj podiel VŠ vzdelaných v ostatných kategóriách ukazuje, že čím menej je VŠ vzdelaných ľudí, tým väčšia je podpora pre nedemokratické strany.

Nepracujúci volia Smer, SNS a ĽSNS

Nezamestnanosť, či podiel pracujúcich dôchodcov súvisí s inteligenciou, takže je tu korelácia s predchádzajúcou dimenziou vzdelania. Rovnako aj tu funguje fakt, že v Bratislave či Košiciach je nízka nezamestnanosť a vyššia životná úroveň, čo umožňuje dôchodcom pracovať.

Pri nezamestnaných je rozdiel medzi kategóriou Ostatné a Non-dem Extra minimálny, avšak obce s vysokou podporou demokratických strán sú zároveň obcami s nízkou nezamestnanosťou. Nezamestnanosť v čase klesala (ide tu o sčítanie z roku 2011), ale podpora demokratickým stranám nestúpala. Takže obce s vyššou nezamestnanosťou majú asi väčší podiel ľudí, ktorí hľadajú sociálne istoty alebo aspoň externých vinníkov za svoj ekonomicky menej úspešný život.

 

Dôchodcovia môžu pracovať a hoci tých pracujúcich ich je menej ako 2% populácie, aj tu je vidno, že ich podiel je vyšší v demokratických obciach ako v obciach voliacich nedemokratické strany. Dokonca aj kategória ostatné má vyšší podiel pracujúcich dôchodcov. Je to dané asi tým, že dôchodcovia na dedinách proste so svojim vzdelaním a odbornosťou nemajú možnosť pracovať. 

 

Nepracujúci dôchodcovia mierne prevládajú v nedemokratických obciach, ale nie je to štatisticky zaujímavé. Je možné (osobná skúsenosť), že aj dôchodcovia vo veľkých mestách podporujú napríklad stranu SMER-SD, ktorá ich systematicky korumpuje. Riešenie som popísal v tomto článku, ale uskutočniteľné nie je, pretože množstvo korumpovaných voličov je už také veľké, že trojpätinovú väčšinu by zákon obmedzujúci právo voliť čistým príjemcom zo štátneho rozpočtu (dôchodcov, policajtov, vojakov, sudcov, nezamestnaných, štátnych úradníkov a študentov štátnych škôl) nikdy nezískal. 

Veriaci volia Smer, SNS, ĽSNS (a Vlasť)

Náboženské presvedčenie nevypovedá o charaktere človeka. Veľa veriacich sú nenávistní a závistliví ľudia, takisto ako mnohí ateisti sú dobrí ľudia. Sociológovia by asi našli pozitívnu koreláciu medzi nižším intelektom a náboženským presvedčením. V malých obciach, v ktorých je nízky podiel vysokoškolsky vzdelaných a vysoký podiel ľudí so základným vzdelaním je aj vysoký podiel veriacich. Naopak v Bratislave je veľa ateistov.

Nič to však nemení na fakte, že obce podporujúce nedemokratické politické strany majú podstatne vyšší podiel veriacich nielen ako ich protipól (kam okrem BA a KE patrí aj Orava a Spiš, ale počtom obyvateľov dominujú v tejto kategórii dve najväčšie mestá) ale aj ako obce podporujúce demokratické
strany iba mierne a aj ako kategória Ostatné.

Podiel ľudí, ktorí v sčítaní obyvateľstva v roku 2011 uviedli v kolonke náboženské presvedčenie "Bez vyznania" silne koreluje s podporu demokratických strán. Naopak v obciach so silnou podporou nedemokratických strán je tento podiel veľmí nízky (menej ako 1/2 celoslovenského priemeru).

 

 

Pri veriacich sú štatisticky významné iba kresťanské cirkvi - rímskokatolícka, evanjelická a.v., gréckokatolícka a pravoslávna (tá má podiel menej ako 1%).

Rímskokatolícka cirkev je dominantná, takže sa tu rozdiely v podpore demokratických a nedemokratických strán prejavujú pomerne málo (+/- 5% proti priemeru 62%). 

 

 

 

Evanjelici v minulosti podporovali demokratické zriadenie vo väčšej miere ako katolíci. Slovenský štát bol prepojení s rímskokatolíckou cirkevnou hierarchiou. Komunisti si podriadili všetky cirkvi a malo to dopad aj na evanjelickú cirkev. Napriek tradícii a väčšiemu dôrazu na inteligenciu, pracovitosť a hlavne individualitu ostáva v radoch veriacich evanjelikov akási SNS nostalgia. Vypnú mozog a sú schopní voliť SNS na čele s retardovaným zlodejom titulov. Vôbec im nevadí, že SNS je synonymom porušovania siedmeho božieho prikázania (nepokradneš!).

V prípade gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je relatívna podpora nedemokratických strán ešte vyššia. V týchto voľbách budú voliť pre zmenu asi stranu Vlasť.

 

 

 

 

 

 

 

Malé obce majú veľa hlupákov a veriacich

Ako už naznačujú jednotlivé grafy, existuje súvis medzi veľkosťou obce a vzdelaním. 

Súvis medzi veľkosťou obce a náboženským presvedčením ukazuje nasledujúci graf:

Ako osloviť voličov v malých obciach

Znamená to, že získať nejaké malé percento podpory v malých obciach si vyžaduje osobitý prístup. Títo ľudia nechápu a nedokážu pochopiť zložité súvislosti a preto na nich výborne funguje jednoduchá propaganda typu hasičské striekačky, futbalový štadión, či jednoduché nerealizovateľné sľuby (ten o dvojnásobných platoch od Mikuláša Dzurindu možno rozhodol, že sme v EÚ a nedopadli sme ako Bielorusko).

Keďže ide o ľudí, ktorí sa deklarujú ako kresťania, je možné ich osloviť z tejto strany. Nemožno čakať, že dedinský farár bude veľmi iný ako Kuffa, takže v kostole sa im nanajvýš dostane podpora či odobrenie voľby extrému ako ĽSNS či Vlasť. Katolícki biskupi uprednostňujú SMER pred demokratickou opozíciou a najväčším nepriateľom Slovenska nie sú tí, ktorí nám ukradli štát, ale progresívna alebo liberálna opozícia (žiaľ aj podľa matematika a fanatického katolíka Vladimíra Palka). 

Opozičné kresťanské demokratické strany sa môžu ľuďom, ktorí opakovane volili Mečiara, Slotu, Fica, Kotlebu či Danka prihovoriť a apelovať na nich Bohom a večným zatratením. Môžu napríklad povedať: 
"Ste zodpovední za smrť Kuciaka a jeho snúbenice, lebo opakovane volíte Zlo. 
Ste zodpovední za tisíce zbytočne mŕtvych v našich nemocniciach, ktorých by sa dalo zachárniť, lebo volíte Zlo.
Ste zodpovední za prejedanie budúcnosti nasledujúcich generácií, lebo volíte Zlo.
Svoje pokánie začnite hned a môžete začať tým, že už nikdy nepôjdete voliť."

Ako minimalizovať prepad hlasov demokratických strán

Strany ako SaS či OĽANO by sa mali zamyslieť či sa ešte predsa len nespoja do volebnej koalície. Hrozí tam prepad hlasov. SaS môže skúsiť prostredníctvom Sulíka osloviť xenofóbne obyvateľstvo Horehronia (isté obavy z cudzieho sú biologicky oprávnené, nie je to tu myslené ako urážka, skôr ako malé zjednodušenie popisu ľudí, ktorí naozaj cudzie - napríklad EÚ - nemusia a reagujú mimoriadne kladne na národné témy). V oblasi Horehronia mala ĽSNS silnú podporu, ale Kotleba ako župan ukázal, že nie je o nič menší zlodej ako SNS či SMER. Sulík asi už mestských reformných voličov stratil, keď nominoval Miku na tretie miesto a zbavil sa ľudí, ktorí si to v parlamente odmakali. 

Každá strana z demokratického tábora môže pri oslovovaní nerozhodnutých voličov strašiť právnikmi. Bežný človek predsa právnikovi nedôveruje, väčšina z nich sa živí klamstvom. V politike sú však právnici takmer vždy na strane nedemokratických síl. Takže stačí, aby volič nevolil strany, ktoré vedie právnik a bude to lepšie ako nič. Danko má síce titul JUDr., aj priemerný volič však vie, že nie je žiadnym právnikom, len tupou ruskou bábkou, takže dosiahnuť, aby sa SNS nedostala do parlamentu sa dá iba vnútornou vzburou a sporom aký mala Malíková-Belousovová so Slotom. Voliči zvažujúci podporu Harabína by však mohli byť oslovení tým, že je to právnik, teda klamár.

Kotlebu sa z parlamentu nepodarí dostať, pravdepodobne získa nové poslanecké miesta. ĽSNS a SMER sú jediné strany, ktoré majú postup do parlamentu vďaka pevnej voličskej základni istý.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?