reklama

Idiokracia alebo víťazstvo iracionality

Za idiokraciu označujem stav, keď spoločnosť odmieta používanie rozumu, kritické myslenie alebo vzdelanie a prestane dôverovať rozumu do tej miery, že začne odmietať politikov, ktorí ho používajú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Politici ako Trump, Bolsonaro či Matovič môžu vďaka vlastnej hlúposti a odmietaniu racionálnych riešení svojej krajine veľmi škodiť, hoci ich odmietanie rozumu je selektívne a občas si dajú poradiť. Časté odmietanie rozumných návrhov však vie spôsobiť krajine veľké škody.

Istú formu idiokracie u nás zaviedol súdruh Gottwald a jeho banda v roku 1948. Inteligencia ako skupina ľudí (tí, ktorí sa živili svojim mozgom a nie manuálne) bola vyhlásená za nepriateľa a mnohí takíto ľudia boli prenasledovaní. Dôsledky dodnes nesie súčasná justícia či medicína, kde študovali aj mnohí, ktorých jediný predpoklad bol kádrový profil a cieľ nebol pomáhať ľuďom, ale zabezpečiť si lepší status v rámci rovnostárskeho totalitného režimu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz mám ale skôr na mysli postupné osprostievanie populácie. V demokracii to má za následok, že väčšina hlúpych prehlasuje menšinu inteligentných (nehovorím múdrych, lebo to je už iná kategória a téma na samostatný článok). Toto sa síce deje vždy v každej demokracii (niekde je hlupákov menej, u nás tipujem že ich je viac), ale aj vlády zvolené hlupákmi nezvykli konať vyslovene proti rozumu a v minulosti si hlúpa väčšina často volila ľudí lepších a nie horších ako oni sami.

Hlúpi vysokoškoláci

Daniel Kahneman vo svojej knihe Myslenie rýchle a pomalé spomína problém, keď mali respondnenti odhadnúť pravdepodobnosť určitého javu ("Linda je banková úradníčka") a pravdepodobnosť toho istého javu s dodatočnou podmienkou ("Linda je feministická banková úradníčka"). Matematický zápis je Pr(A ∧ B) ≤ Pr(A). Avšak až 50% vysokoškolsky vzdelaných ľudí na univerzite v Berkeley s absolvovanými semestrami z pravdepodobnosti a štatistiky odhadlo pravdepodobnosť nesprávne (čiže za viac pravdepodobný predpokladali jav "A a súčasne B" ako jav "A"). Dokonca jeden z prítomných po upozornení na logickú chybu poznamenal "no a čo". Takže ani dobrá univerzita nie je zárukou, že sa tam nielen nevyskytnú hlupáci, ale že títo hlupáci nebudú hrdo odmietať rozum.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podobne sa na amerických (ale asi aj európskych) univerzitách objavujú pseudovedecké názory, tvrdiace, že vedecká metóda je postavená na belošskom maskulinnom princípe a treba ju zrušiť a nahradíť černošskou (alebo domorodou) vedou, ktorá tvrdí, že možno na niekoho zoslať blesk. Toto video je veľmi poučné. Kto chce, nájde si aj "vedecký článok", že Newtonove Základy sú manuálom znásilňovania.

Inteligencia a osobná prosperita

Hlúpi voliči vyhovujú populistickým politikom. Pokiaľ volič nemyslí ani pri vhadzovaní volebného lístku do urny, nemožno sa čudovať, že nám vládne Matovič s Kollárom. Avšak priveľa hlúpych občanov škodí krajine nielen tým, že sa pre nich nenájde adekvátna zmysluplná práca (automatizácia), ale aj tým, že politici v záujme zachovania ich priazne nepotrebujú (mnohí nie sú schopní) konať rozumne. Vzájomné vzťahy inteligencie a prosperity sú:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

1. Inteligentní ľudia majú lepšie zamestnanie, žijú dlhšie a zdravšie.
2. Bohatší ľudia si môžu dovoliť poskytnúť svojim deťom vzdelanie, ktoré rozvíja ich talent a inteligenciu.

Čiže existuje tu vzájomný vzťah inteligencie a prosperity. Tá vedie jedným smerom k hlúpemu a chudobnému národu, ale je tu aj opačný smer, ako je to naznačené na obrázku. 

Smerovanie od bohatstva k inteligencii sa často deje skrz ďalšie generácie. Starý John D. Rockefeller nemal žiadne vzdelanie, jeho vnuk David Rockefeller vyštudoval cum laude ekonómiu na Harvard-e. Zakladateľ dynastie však bol možno inteligentnejší ako jeho deti a vnuci a chápal, že svoje bohatstvo má použiť na zlepšenie vzdelávania (nielen svojich potomkov).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napriek tomu, že západná civilizácia má všetkého dostatok, v poslednom čase sa tu vyskytujú fenomény idúce proti tomu, čo ju stvorilo: proti racionalizmu. Profesori na univerzitách sú vyhadzovaní pre vyjadrenie názoru, ktorý je racionálny, ale nie je dosť ľavicový.

Príkladov sa nájde viac, napríklad Jordan B. Peterson, ktorému zrušili stáž v Cambridge, keď odmietal používať genderový newspeak alebo Noah Carl, ktorý skúmal IQ a gény alebo tlaky študentskov proti slobode názorov, ktorá narúša bezpečné miesto univerzity.

Inteligencia a IQ

Inteligencia je veľmi široký pojem, predsa sa však dá porovnávať pomocou inteligenčných testov a hoci aj tieto dávajú rôzne výsledky, rozdiely väčšinou nie sú významné (na reprezentatívnych vzorkách určite nie, na výsledky jednotlivca vplýva veľa faktorov). V podstate platí, že rôzne kognitívne testy majú vysokú koreláciu. Avšak vždy ide o testy jedného človeka. Ak berieme do úvahy viac ľudí a chceme hovoriť o nejakých priemeroch, narážame na určité problémy.

Ak zadáme 20 úloh rôznej obtiažnosti tak, že človek s IQ 160 ich zvládne všetky a človek s IQ 100 polovicu, z informácie o priemernom IQ skupiny nevieme povedať, koľko úloh takáto skupina ľudí vyrieši. Skupina piatich ľudí s IQ 100 vyrieši stále len tých 10 úloh, skupina s jedným človekom s IQ 160 a 4 ľuďmi IQ 80 má priemerné IQ 96, ale vyrieši všetky úlohy. Čiže viac hláv nie je viac rozumu. 

Na výsledky našich žiakov v testoch ako PISA má vplyv väčšina s priemernou inteligenciou. Menšiny na oboch okrajoch to veľmi neovplyvnia. Naopak, pre vedecký alebo technologický rozvoj je dôležitá skupina vysoko inteligentných ľudí. Preto by štát mal v prvom rade vyhľadávať a podporovať nadpriemerne inteligentné deti a nesnažiť sa na ich úkor pozdvihnúť tých najhlúpejších. 

Pokles IQ v posledných desaťročiach

Obrázok blogu
(zdroj: www.pnas.org)

Podľa nórskej dlhodobej štúdie IQ je u ľudí narodených po roku 1975 zaznamenaný pokles IQ. Iste, je zložité odhadnúť, aký dopad má zmena priemerného IQ na jeho distribúciu, samotná štúdia (viď obrázok vpravo) ukazuje mierne vyššiu pravú vetvu (IQ 130+) oproti ľavej (IQ 70-).

Obrázok blogu

Odhadujem teda, že narodení v roku 2020 budú o 7 a pol IQ bodu hlúpejší ako my - ročník 1975 (pokles o 45 x 0,17 = 7,65). Pokiaľ sme spomedzi našich rovesníkov mali 1/6 tých najinteligentnejších (IQ 130+), tak dnes bude rovnako inteligentných len 1/12. Miesto 4-5 takýchto spolužiakov budú dnes narodení mať tak jedného možno dvoch. Aj priemerne inteligentní ľudia narodení z roku 1975 by boli inteligentnejší ako 2/3 detí z roku 2020.

Americká armáda požaduje pri nábore IQ na úrovni 83 a viac (stanovuje vlastné meranie inteligencie, ale zároveň určuje percentil v tomto meraní). Hodnota IQ 83 na úrovni ročníka 1975 zodpovedá 13% percentám populácie, takže každý ôsmy odvedený bol superarbitrovaný pre blbosť. Z detí narodených v roku 2020 to bude až 28%. Čiže viac ako štvrtina voličov v 40-tych rokoch tohto storočia bude príliš hlúpa na to, aby vykonávali aj tie najjednoduchšie pozície v americkej armáde, ale zároveň to bude výborná cieľová skupina pre politikov a bude určovať výsledok volieb a budúcnosť tejto krajiny.

Podľa tejto stránky je priemerné IQ Slovákov 96 (oproti nórskemu 100). Takže ak by bol rovnaký pokles IQ aplikovaný aj na nás, potom by bolo už dnes viac ako 37% našich občanov príliš hlúpych pre americkú armádu.

Inteligencia a bohatstvo krajiny

Inteligencia je do veľkej miery dedičná, ale environmentálne faktory nie sú nezanedbateľné. Známy Flynnov efekt pozorovaného nárastu IQ v 20 storočí tak môže byť viac ovplyvnený environmentálnymi faktormi a rastom bohatstva. Pokiaľ sa deti lepšie stravujú, nemusia manuálne pracovať a miesto toho používajú mozog (nielen na ukladanie informácií, ale občas aj na rozmýšľanie), tak môže nastať nárast ich IQ (v porovnaní s podmienkami rovesníkov v 19. či 18. storočí). Nemusia však stúpnuť na rebríčku inteligencie, pretože IQ rastie aj ich spolužiakom (a číslo IQ vyjadruje postavenie na tomto rebríčku).

Vedci zaoberajúci sa inteligenciou si nemohli nevšimnúť dosť podstatné rozdiely medzi priemerným IQ v rôznych krajinách. Kniha IQ a globálna nerovnosť ukazuje koreláciu až 0,91 medzi IQ krajiny a kvalitou života. Krajiny s najvyšším IQ sú (s výnimkou Číny) aj najbohatšie krajiny a krajiny subsaharskej Afriky, kde im ešte aj koleso museli priviezť imperialisti, majú priemerné IQ veľmi nízke a kvalitu života tiež (naopak pôrodnosť majú vysokú ako spomínam v článku o premnožení). Korelácia nie je kauzalita, veľmi často ide o navzájom sa ovplyvňujúce faktory, pretože existujú dôvody pre ovplyvňovanie oboma smermi.

Takže vyšší podiel inteligentných ľudí spôsobuje jednak ekonomický rast (Západ od priemyselnej revolúcie, Singapur, Hong Kong, Tchajwan za posledných 50 rokov) a často aj vznik demokracií ako tvrdí Francis Fukuyma v knihe Koniec dejín a posledný človek. Ekonomický rast podporuje vzdelávanie a správne kognitívne podnety pre deti, ktoré tak svoju inteligenciu môžu rozvíjať.

Priemerné IQ 70 v Demokratickej Republike Kongo znamená, že zo 100 miliónov jej obyvateľov ich bude mať IQ nad 140 až asi 10 000 ľudí. U nás je to porovnateľné číslo - asi 13 000. Budúcnosť dieťaťa s IQ 140 je však na Slovensku lepšia ako v DRK, čo ale neznamená, že rodák z DRK nebude mať Nobelovu cenu skôr ako nejaký náš krajan.

Slovensko a jeho školstvo

V mojich článkoch o školstve tu alebo tu som poukazoval na to, že štát v školstve spôsobuje stratu motivácie. Aj príjmatelia vzdelania (resp. rodičia pri žiakoch ZŠ, ktorí ešte netušia, ako budú v dospelosti ľutovať, že si tú svoju hlavičku trochu nenamáhali rozmýšľaním a učením) aj poskytovatelia nemajú tie správne motivácie. Tam kde motivácie sú (kaderníctva, autoservisy, poisťovníctvo), sú služby poskytované efektívnejšie. Ocenil som, že všetci prispievajú na vzdelanie niektorým, avšak dôležité to považujem v zásade len vo veku, kedy sa dá ešte vybudovať logické myslenie, t.j. na základnej škole, pretože je to vlastne poistenie do budúcna, aby tieto deti až dospejú mali vďaka vyššej inteligencii a vzdelaniu dobre platenú prácu a boli platcami a nie príjemcami štátu.

Pre vysoké školy a vedu má asi súčasný štátny tajomník ministerstva Paulis plán (u Havrana pôsobil veľmi racionálne) a možno mu ho hlavní koaliční populisti dovolia zrealizovať. Mám však obavy, že väčší problém je v tom, aké vzdelanie dostávajú žiaci na nižších stupňoch škôl. Základná škola by mala čo najviac stimulovať rozvoj inteligencie hlavne na predmetoch ako je matematika či fyzika. Potrebujeme logicky mysliacich ľudí a pokiaľ niekto v prvých pár ročníkoch ZŠ nezíska základy, ťažko sa to dobieha.

To, že 30% učiteľov verí, že nás chcú začipovávať pri vakcinácii, len ukazuje, že motivácie pre príjmanie učiteľov sú zlé. Viac priamych štátnych peňazí nemusí znamenať žiadne zlepšenie, ako dokazujú prípady súdnictva, polície, kde máme veľkú prezamestnanosť a vysoké platy (relatívne k priemerným), či zdravotníctva, do ktorého dávame najviac z V4, ale očakávaný vek dožitia máme nižší ako Poliaci a Česi (graf 2 v tejto publikácii).

Štátni zamestnanci sú hlavne poslušní, takže mladí a nadšení absolventi učiteľských odborov, ktorí obetujú svoje materiálne zabezpečenie, nakoniec narazia na skostnatelý systém. Potrebujeme skôr menej škôl (detí ubúda), lepšie riadených a motivovaných príjmať a zaplatiť šikovných učiteľov, ktorí nebudú požadovať memorovanie, ale myslenie. A toto sa obávam, že štát nedokáže presadiť. Mal by preto radšej vytvárať podmienky a pravidlá a nechať to na trh, kde by mali môcť vstupovať aj obce ako majitelia (nie zriaďovatelia) obecných škôl, avšak lepšie motivované budú určite súkromné školy a až skutočná konkurencia môže viesť k zlepšeniu aj tých obecných škôl.

Záver

Inteligentní vládni politici by mali presadzovať politiky, ktoré vedú k rastu kvality života a to ekonomickými (inšpirácia môže byť Singapur, Estónsko či Dánsko), ale aj školskými reformami. Treba podporovať rozvoj inteligencie u detí v čo najnižšom veku. Znížiť množstvo memorovaného učiva a zaviesť viac učiva, kde žiaci musia myslieť. Napríklad rozšíriť Hejného metódu výučby matematiky (autor bol žiakom M. Hejného na druhom stupni ZŠ).

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  237
  •  | 
  • Páči sa:  2 092x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu