reklama

Brexit v skratke

Rozhodnutie britského parlamentu porušiť duch svojho vlastného zákona (Benn Bill) a nehlasovať o dohode, ukazuje, že pre väčšinu britských poslancov je vlastný prospech viac ako budúcnosť krajiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Pod Brexitom mám na mysli obdobie od referenda (ktoré vtedy chceli aj liberálni demokrati a ktoré vyhlásil konzervatívny premiér Cameron) dodnes a zhrniem ho v nasledujúcom texte.

Čo sa doteraz stalo

Referendum malo na dlhší čas rozhodnúť, že UK ostáva v EÚ. Tábor remain mohol argumentovať írsko-severoírskym problémom, mohli vyjsť do ulíc Londýna státisíce ľudí. Neurobili tak a prehrali. V demokracii sa prehra akceptuje, o tom demokracia je, že v hlasovaní jedna strana vyhrá a druha prehrá. 

Výsledky referenda najprv prijali obe hlavné strany - 7.12.2016 zahlasovala dolná komora v pomere 461 : 89 za vyhlásenie článku 50 - termín odchodu bol 29.3.2019. Pred predčasnými voľbami 8.6.2017 sa zaviazali poslanci oboch hlavných strán realizovať výsledky referenda.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyjednávač EÚ Michel Barnier pristupoval k UK tvrdo, pretože videl, že premiérka Theresa May má slabú podporu a nechce ísť do tvrdého brexitu. Znamenalo to, že UK príjme akúkoľvek nevýhodnú dohodu, len aby sa vyhlo tvrdému brexitu. Nakoniec prišla s dohodou, kde normy EÚ sú nadriadené normám UK ale UK nemá na ne žiaden vplyv (clá, obchodné zmluvy, a pod.). Brexit len podľa mena potom odmietli aj mnohí konzervatívni poslanci a nepodporili ju ani poslanci za Labour party, pretože chceli nové voľby.

Predseda (speaker) snemovne potom v rozpore so zákonom dal o tom istom návrhu ešte 2x hlasovať, hlasovalo sa aj o iných riešeniach, Theresa May tak požiadala EÚ o odklad do 22.5.2019 a potom o tretí odklad do 30.6.2019. EÚ miesto toho určila za najneskorší termín brexitu 31.10.2019.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Theresa May v máji rezignovala a konzervatívci do júla hlasovali o novom predsedovi, ktorý sa mal ako predseda najsilnejšej vládnej strany stať aj premiérom. Hlasovanie vyhral Boris Johnson.

Po letných prázdninách sa Boris Johnson rozhodol zaradiť na program schôdze tradičný príhovor panovníka, ale prorogation navrhol takú dlhú ako býva počas volieb (bežne mimo volieb býva do 2 týždňov). Hoci snemovňa sama chcela dlhšiu prestávku (stranícke voľby), tých pár dní navyše vyvolalo ďalší odpor proti Borisovi Johnsonovi v radoch konzervatívnych poslancov.

3.9.2019 opustil konzervatívcov ďalší poslanec a stratili tak väčšinu. V ten istý deň schválil parlament tzv. Benn Bill, ktorým prikazuje premiérovi požiadať o odklad, ak nepredloží návrh zmluvy o odchode z EÚ do 19.10 a parlament o ňom nerozhodne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Boris Johnson nato požaduje predčasné voľby, ktoré sa majú uskutočniť do 14.10.2019, aby ľudia rozhodli čo ďalej s brexitom. Avšak ak tento návrh predkladá vládna strana, musí získať 2/3 hlasov (pri opozičnom návrhu by stačilo odhlasovať nedôveru menšinovej vláde). Jeremy Corbyn prvý krát po 2 rokoch nechce predčasné voľby. Dáva tak prednosť vláde bez podpory v parlamente, ktorej akýkoľvek návrh môžu stopnúť. Toto sa ukázalo aj v sobotu 19.10.2019, keď o dohode, s ktorou súhlasila EÚ vôbec nehlasovali.

Čo ďalej

Ako som už písal v článku Brexit a demokracia, ide tu nielen o odchod z EÚ, ale hlavne o demokraciu. Dnes nie je na stole otázky, či je Brexit dobrý alebo zlý, toto sa riešilo pred tromi rokmi. Otvárať otázku štátneho usporiadania po 3 rokoch je priskoro. Náš prístupový proces trval 9 rokov, rumunský 12, volebné obdobie trvá v UK 5 rokov. Treba sa s výsledkami zmieriť alebo ich prehlasovať v parlamente zrušením článku 50.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Liberálni demokrati otvorene vyhlásili, že uznávajú iba také referendum, ktorého výsledok bude proti brexitu. Delenie konzervatívci - labouristi nie je rovnaké ako brexit - proti brexitu. Veľa labouristických poslancov zastupuje obvody na severe Anglicka, kde mal Brexit veľkú podporu. 

Delenie konzervatívci - labouristi je v skutočnosti delenie demokrati - nedemokrati.

Aj tí konzervatívci, ktorí boli proti brexitu (ktorým socialistická časť EÚ získava väčšinu), teraz akceptujú, že ľudia rozhodli o odchode a ako demokrati sa tomuto rozhodnutiu chcú podriadiť.

Labouristi (na čele s marxistom a podporovateľom palestínskych teroristov Jeremym Corbynom) sa naopak správajú nedemokraticky. Nemôžu otvorene ísť proti brexitu (snemovňa predsa môže zrušiť článok 50 a ignorovať tak výsledky referenda), pretože stratia u svojich voličov (tí môžu prejsť k Brexit party ale volebné obvody by nakoniec mohli získať aj konzervatívci). Na druhej strane, v každej situácii keď mali rešpektovať vôľu občanov alebo im dať právo rozdať karty nanovo (vláda stratila väčšinu už v septembri), tak sa to hlasovanie "nepodarí". Zjavne im je prednejší potenciálny úspech v budúcich voľbách ako budúcnosť krajiny. Pokiaľ by brexit podľa najnovšej dohody nastal, v nasledujúcich voľbách by Johnson mohol hovoriť, že dal krajine to, čo si odhlasovala. Preto museli labouristi presadiť odklad. Ale rovnaká situácia bude aj v budúcnosti. Nikdy nebudú môcť pripustiť brexit, lebo ním politicky stratia. Ani nemôžu zahlasovať za predčasné voľby, lebo majú malú podporu a ľudia zasa úplne sprostí nie sú. Preto hrajú na kartu čím horšie pre krajinu, tým lepšie pre Labour party.

Každý ďalší odklad je asi zbytočný, sme v pate a regulárne voľby budú až v máji 2022. Dovtedy bude parlament blokovaný opozíciou a odídencami a môže tak pokračovať v cirkuse (a ešte hádzať všetko zlé na brexit, pričom ten ani nenastal).

Akurát neistota nikomu neprospeje, vláda nepresadí bežnú agendu a sama predčasné voľby nepresadí. Demokracia dostáva na frak. Nespokojná bude aj hlučná menšina v Londýne aj mlčiaca väčšina vo zvyšku krajiny. Jediná šanca ako dostať pod tlak britský parlament je zo strany EÚ. Avšak ani Macron nebude riskovať tvrdý brexit, takže Corbyn si môže byť istý, že mu stačí odmietať každú zmluvu a zaviazať premiéra k požiadaniu o odklad po každom takomto odmietnutí. A dúfať, že za 3 roky voliči zabudnú na to, čo robí (napríklad, že opäť žiada predčasné voľby, ale v parlamente je proti nim). Možno však voliči presadia do parlamentu niekoho tretieho (brexit party) a bude ešte horšie.

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  234
  •  | 
  • Páči sa:  2 040x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu