reklama

Fenomén Gréta

Keď dáte do Googlu výraz Greta, najvyššie umiestnené stránky budú o súčasnom fenoméne - švédskej stredoškoláčke Gréte Thunberg, ktorá vedie svätú vojnu proti globálnemu otepľovaniu ako Johanka z Arku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

Tak ako mnoho iných otázok, aj otázka ľuďmi spôsobeného globálneho otepľovania (AGW - anthropogenic global warming) či iných javov, ktoré vďaka globalizácii informácií vnímame vo väčšej miere ako v minulosti, rozdeľuje spoločnosť na dva nezmieriteľné tábory. V skutočnosti má fenomén Gréta viac rozmerov.

Rozmer prvý: Aktivizmus

Gréta začala ako aktivistka a zvolila si formu protestu zvanú štrajk. Naši pra-prarodičia by asi povedali, že štrajkovať sa má za zvýšenie miezd alebo zlepšenie pracovných podmienok. Štrajk je nechodenie do práce s rizikom nedostať zaplatené, prípadne prísť o svoje zamestnanie, ak tú prácu zoberie niekto iný. Ale doba, keď bolo práce málo a pracujúcich veľa, je niekoľko desiatok rokov za nami. Deti Západnej civilizácie si nevedia predstaviť hospodársku krízu akú ich krajiny zažili v 30-tych rokoch 20. storočia. Takže dnes už štrajkujú aj školopovinné deti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Napriek takémuto spornému spôsobu protestu, nemôže byť spôsob argumentom, prečo nepočúvať, čo nám chcú štrajkujúce deti povedať. Argumenty zosmiešňujúce G.T. pre spôsob, ktorý si zvolila, skôr poukazujú na úbohosť ich autorov.

Na druhej strane dôsledkom tohto spôsobu prejavovania svojho názoru môže byť rýchlejší príchod idiokracie. Odmietanie vzdelania ako takého alebo záškoláctvo maskované aktivizmom by malo trápiť hlavne rodičov (pokiaľ by si za školu ozaj platili).

Dôležitou pozitívnou stránkou postoja G.T. je to, že dokazuje, že mnohí mladí nepodliehajú konzumizmu (ktorý inak víťazí na celej čiare, veď aj ekonomická politika vlád je určovaná heslom zvyšovania spotreby tu a teraz). Zodpovednosť je cnosť, ktorú u G.T. oceňujem. Aj konzistencia jej správania (cestovanie vlakom) je oproti iným melónovým či celkom červeným (Al Gore, delegácie na klimatickej konferencii Paríži či Kjóte, 50 percentný nárast výdavkov EÚ na lety súkromnými lietadlami pre papalášov) veľkým plusom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozmer druhý: Boj proti emisiám CO2

O súvislosti medzi CO2 v atmosfére a otepľovaní planéty ako aj o riešeniach na zníženie emisií CO2 som už písal v blogoch tu či tu.

Gréta bojuje za zníženie (až na nulu !) emisií CO2 vyspelých krajín ako keby tieto mali trend narastať alebo predstavovali podstatnú časť globálných emisií. V skutočnosti sa emisie CO2 v európskych krajinách znižujú hlavne vďaka environmentálnym dôvodom, s ktorými väčšinou súhlasím.

Spaľovanie nováckeho blata má za následok vyššiu chorobnosť a nižšiu kvalitu života. Problém by síce mohli riešiť aj uvedomelí občania bez zásahu štátu (odmietnuť odoberať elektrinu z Novák, nepracovať u nich a pod.), ale v tomto prípade leží maslo na hlave pod alobalovou čiapkou smeráckych zlodejov, ktorých si žiaľ aj mnohí postihnutí zvolili. Nakoniec sa však aj smeráci rozhodli obanovať lacný podiel z dotácií hornonitrianskym baniam a snáď dôjde k uzavretiu bane aj uhoľnej elektrárne. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poučenie z Fukušimskej havárie malo byť, že kvalitne postavená, moderná a dobre kontrolovaná jadrová elektráreň (dokonca aj v súkromnom vlastníctve) zvládne odolať aj veľkým prírodným katastrofám, ktoré v Európe nehrozia. Krajiny by preto mali prejsť od neekologických uhoľných elektrární, ktoré ničia životné prostredie a nemajú v sebe zarátané kolaterálne škody, k jadrovým elektrárňam. 

Krajiny ako Nemecko však zareagovali opačne a po odstavení jadrových elektrární zaradili do siete opäť uhoľné elektrárne, ktoré už mali byť odstavené. Napriek tomu však v Európe (menej už v USA) emisie CO2 klesajú, ale v krajinách ako Brazília, Indonézia, Spojené Arabské Emiráty rastú. Preto nemá až taký význam znižovať emisie CO2 Švédska ako znižovať emisie najväčších znečisťovateľov. Navyše znižovanie emisií v Európe má za následok presun výroby do krajín, kde na emisie nehľadia, takže v súčte je to horšie ako predtým (výrobky sa musia na veľkú vzdialenosť voziť).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nasledujúci graf zobrazuje emisie CO2 vybraných krajín a vznikol vynásobeném relatívnych emisií za krajinu a počtu obyvateľov v jednotlivých rokoch. Dobre sa v ňom odzrkadľujú oba vplyvy - nárast emisií na obyvateľa ako aj nárast obyvateľov. Ako som už písal v článku o preľudnení, problémom je aj samotný nárast obyvateľstva, ktorý vyvoláva napríklad aj odlesňovanie.

Emisie CO2 menšie krajiny
Emisie CO2 menšie krajiny (zdroj: Marek Mačuha)

Ako vidno z grafu, emisie CO2 najviac rastú v bohatých krajinách Perzského zálivu (Katar 600 násobne, Spojené Arabské Emiráty 19 000 násobne), menej potom v krajinách tretieho sveta (Indonézia 22 násobne). Naopak Švédsko produkuje len 91,5% emisií pri priemernom ročnom prírastku 6,7 obyvateľa na 1000 obyv.

V nasledujúcom grafe som zopakoval Indonéziu pre porovnanie s tými najväčšími producentmi emisií CO2. Krivka Číny má podobný charakter ako krivka Indonézie (13-násobný nárast). Tendencia je neutešivá a India má dokonca až 18-násobný nárast, pričom na rozdiel od Číny má vyšší prírastok obyvateľstva a zatiaľ nižšie emisie na obyvateľa, takže tam možno očakávať ďalší prudký rast emisií CO2. 

Emisie CO2 - najväčší znečisťovatelia
Emisie CO2 - najväčší znečisťovatelia (zdroj: Marek Mačuha)

Práve dôraz na znižovanie emisií malých znečisťovateľov neumožňuje vidieť celkový obraz, v ktorom nie je možné zníženie emisií CO2 bez Číny. Dokonca aj USA má pri solídnom populačnom raste klesajúci trend v celkových emisiách CO2.

Pre zaujímavosť: Švédsko produkovalo v roku 2014 len 0,44% toho čo Čína. Vskutu treba začať od Švédska :)

Rozmer tretí: Ochrana životného prostredia

G.T. upozorňuje na obrovské množstvo plastov v moriach a iné environmentálne excesy. Ja ako človek, ktorý nedokáže hodiť akékoľvek odpadky len tak na zem nedokážem pochopiť ľudí, ktorí s tým problém nemajú. Žiaľ konajú tak aj mladí aj starí a Slovensko tak aj vyzerá. Nemôže nás tešiť, že nie sme na svete jedinou takou krajinou, že India má problémy so všadeprítomnými odpadkami, či Čína s odpadovým hospodárstvom (hoci tam posun dobrým smerom).

Environmentálne záťaže sú primárne lokálne. Skládky ohrozujú zdravie ľudí, ktorí v ich blízkosti žijú, nie ich majiteľov (viď prípad Pezinská skládka). Novácke blato má za následok vyššiu chorobnosť v okrese Nováky, nie v Bratislave. Ale ani špak na chodníku v Bratislave, či rozbitá fľaša od piva na cykloceste nie sú nevyhnutné a ľudia by mali z našej krajiny lepší pocit, keby tu bol väčší poriadok. Je to o výchove a o tom, že ako postsocialistická krajina nemáme vyjasnený vzťah k súkromnému a verejnému priestoru. Možno by nám nezaškodili prísnejšie zákony, niečo ako má Singapur. Problém však máme s akceptovaním pravidiel ako takých, veď aj fajčenie na zastávkach verejnej dopravy nezmizlo.

V tejto oblasti si môže a má každá krajina urobiť poriadok, nie kvôli globálnym hrozbám, ale pre lepší život svojich ľudí. V chlieve žijú prasce. Ak budeme menej plastových fliaš hádzať do Hornádu v národnom parku Slovenský Raj (dával by som pokuty v stovkách eur), bude tých fliaš menej aj v moriach.

Nie je chybou G.T, že politici si vyberú najväčšiu sprostosť (zálohovanie plastových fliaš), pretože špeciálne slovenskí politici vládneho zlepenca nemajú žiadnu zodpovednosť za peniaze a čas svojich občanov.

Rozmer štvrtý: Veriť viac vedcom

G.T. opakovane tvrdí, že politici by mali viac veriť vedcom. Asi má na mysli tých, čo tvrdia, že o menej ako 12 rokov (dátum si nepamätám) nastane koniec sveta. V skutočnosti je problém s klimatológiou ako takou a to s tým, že nedokáže robiť experimenty.

Môže však svoje hypotézy s odstupom času (z hľadiska klimatológie okamihu) vyvrátiť. To by, ale museli vedci vysvetliť, prečo nastal pri náraste CO2 o 72 ppm medzi 1898-1998 narást
teploty o 0,8°C, avšak pri náraste CO2 o ďalších 36 ppm do roku 2015 nenastal žiaden nárast teploty. 

Pokiaľ sa ohradzujeme proti vedeckým námietkam vedcov pracujúcich pre farmaceutický priemysel v prípade ochrany zdravia pre rôznymi škodlivými látkami, prečo akceptujeme "vedcov", ktorí sú platení IPCC (samotná existencia panelu je podmienená existenciou AGW). 

V jednotlivých prípadoch sa dokázalo falšovanie dát zo strany klimatoalarmistických vedcov (napríklad teplotný rekord v Nemecku z tohto roku ), ale publicita sa im nedostáva, pretože radšej máme strašenie ako fakty. Na druhej strane hlúpejšia časť obyvateľstva príjme hocijaké blbosti aj z opačnej strany.

Mali by sme (aj politici) viac používať kritické myslenie, počúvať viac fyzikov (intenzita slnečného žiarenia), biológov (devastácia biotopov v pralesoch), historikov (totalitné režimy), sociológov a potom z dobrých dôvodov presadiť dobré motivácie. 

Napríklad odmeňovať krajiny za kroky vedúce k zlepšeniu životného prostredia (prípadne k znižovaniu emisií CO2). Západ by sa mal zrieknuť lacných výrobkov z krajín, ktoré sa správajú k Zemi bezohľadne a to formou vysokých ciel. Slobodný obchod je skvelá vec, ale kolaterálne škody na životnom prostredí, ktoré spôsobujú mnohí lacní výrobcovia z krajín tretieho sveta, si z bankoviek neopravíme. Vyhubený živočíšny či rastlinný druh sa nedá obnoviť.

Riešenia EÚ sú väčšinou veľmi ľavicové a málo účinné. Nepýtajú sa ekonómov, sociológov a podobne, ale rozhodnú sa zbaviť jadrovej elektriny, vyrábať neekologickými spôsobmi elektromobily, ktoré budú poháňané elektrinou z tepelných elektrární, či vyrúbať lesy pre výstavbu veterných elektrární.

Celkovo to smeruje k tomu, že sa environmentálna záťaž prenesie inam, tam kde majú problém s preľudnením, a preto ich netrápia emisie CO2 či rozlohy ich lesov.

Záver

Pri hodnotení Gréty Thunberg by sme nemali prikladať toľko významu spôsobom, ktorými sa prezentuje, ale kriticky hľadieť na informácie, ktoré jej spôsobujú toľko strachu. Nie všetky sú pravdivé, mnohé sú hypotézy postavené na modeloch, ktoré neustále zlyhávali.

Myslím si však, že G.T. veľmi dobre vidí pokrytectvo mnohých politikov, ktorým ide o vlastné blaho a ekologické témy používajú iba na zisk popularity. Mnohé krajiny vrátane Slovenska môžu urobiť veľmi veľa pre svoje životné prostredie aj bez medzinárodných konferencií o klimatických hrozbách. A pripraviť sa na to, že klíma sa zmení.

 

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  237
  •  | 
  • Páči sa:  2 092x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu