Brexit a demokracia

Autor: Marek Mačuha | 1.4.2019 o 19:33 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  270x

Brexit je strašiakom štandardných elitárskych politických strán Európy preto, lebo sa interpretuje tak, že hlúpi ľudia rozhodli o niečom, čomu nerozumeli. Avšak rovnosť občanov pri voľbách je podstatou liberálnej demokracie. 

V čase, keď píšem tento článok, malo byť Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len UK) mimo EÚ ako výsledok vôle viac ako 17,4 milióna voličov, ktorí v júni 2016 hlasovali za vystúpenie UK z Európskej Únie (51,89% pri 72% účasti).

K naplneniu tohto historicky najvyššou mierou podporeného politického rozhodnutia sa zaviazali obe hlavné politické strany v Anglicku (a v decembri 2016 odsúhlasili 85% väčšinou dátum 29.3.2019 ako termín odchodu UK z EÚ)  a aj na základe tohto sľubu boli poslanci v roku 2017 zvolení do snemovne reprezentantov (House of Commons, ďalej HoC).

Je pravda predurčená k volebnému neúspechu?

Ak by kandidáti povedali pravdu, že ako poslanec sa pokúsia zrušiť brexit a dostali by na to mandát, bolo by aj zrušenie brexitu demokratické. Demokracia je súťaž ideí a politici ich ponúkajú svojim voličom, aby ich potom mohli presadzovať v parlamente ako ich zástupcovia. Aj ten istý parlament môže mať s odstupom času rôzny názor a referendum je rovnako zákonodarné ako parlament.

Toto sa však nestalo a napriek tomu dnes mnohí členovia parlamentu a politici žiadajú buď zrušenie brexitu alebo nové voľby.

Brexit ľudí v Británii určite nejako (negatívne) ovplyvní, ale Spojené kráľovstvo bolo aj pred vznikom EÚ a bude aj po brexite. Život existoval aj pred Lisabonskou zmluvou a demokratické princípy sú na ostrovoch zažité takmer 400 rokov.

O čom je demokracia ?

Problém vidím v nerešpektovaní hlavnej zásady demokratickej súťaže a to, že demokratický politik by sa mal riadiť týmto princípom: "Ak vyhrá názor, s ktorým nesúhlasím, tak to akceptujem".

Čo by sme povedali, keby v roku 1998 (či o rok, dva neskôr) začal Mečiar burcovať ľudí a zvolávať demonštrácie za zrušenie výsledkov parlamentných volieb v roku 1998, po ktorých skončila jeho vláda? Bolo by to vítané okolitým svetom? Navrhovali by to ako riešenie predstavitelia EÚ? 

Ak by referendum o brexite dopadlo v neprospech brexitu, malo by Spojené Kráľovstvo takých 10 rokov pokoj od populistov UKIP-u a ostatných zástancov brexitu, pretože by sa dalo správne argumentovať, že ľudia chcú, aby UK zostalo v Európskej únii. Táto úvaha pravdepodobne viedlo k vypísaniu referenda zo strany Davida Camerona.

Je úplne prirodzené, že rovnaká otázka sa neopakuje hneď, ale až s odstupom času, keď sa okolnosti mohli zmeniť. V Národnej rade sa podľa paragrafu 96 ods. 3 rokovacieho poriadku o rovnakom návrhu hlasuje najskôr o 6 mesiacov. Nie je preto prekvapujúce, že hovorca snemovne reprezentantov John Bercow vytiahol starú tradíciu nehlasovať o tej istej veci opätovne na rovnakej schôdzi (čo je o dosť menej obmedzujúce ako u nás), ale prekvapuje skôr to, že toto pravidlo dvakrát porušil, keď sa hlasovalo o tej istej výstupnej dohode.

Pretože referendum rozhoduje o najvážnejších smerovaniach krajiny, opakovanie v tej istej veci by naozaj malo byť až v horizonte desaťročia (kampaň za vyhlásenie referenda, kampaň pred samotným referendom a realizácia jeho výsledkov je otázka rokov).

A napriek tomu chcú mnohí odporcovia brexitu, ktorí si zjavne nevážia rozhodnutie občanov v referende, nové referendum (asi sa im zdá úplne odignorovať výsledky referenda z roku 2016 a zrušiť brexitu už príliš cez čiaru).

Toto mi silne pripomína iné hlasovanie o EÚ: napríklad zmluva z Nice či Lisabonská zmluva boli právoplatne v referende odmietnuté a referendum sa muselo opakovať.

Veríte ešte v demokraciu?

A práve toto nerešpektovanie hlasu voličov má za následok nárast podpory extrémizmu, radikálov a populistov, ktorí demokraciu radi nahradia nejakou formou totality. Ak občan prestane veriť v demokraciu, tak sa posilnia nedemokratické sily.

Spojené kráľovstvo má podľa mňa výhodu vo väčšinovom systéme a veľmi konzervatívnych voličoch. Orbán, Erdogan či Fico by v takomto systéme neuspeli tak, ako sa im darí v pomernom systéme (aj keď postkomunistickým krajinám s ovčanmi miesto občanov ani toto nepomáha - viď práve Maďarsko).

Čo je brexit a má nejaké riešenie?

Argument, že voliči nevedeli, čo je brexit je nezmysel. Je to jednoduché: brexit znamená, že britský parlament schvaľuje zákony platné na území UK nezávisle od EÚ. Môže konať v zhode, môže príjmať také zákony, ktoré od nich chce Európska únia, ale nemusí. Zdrojom moci je britský volič, realizuje ju britský parlament.

Voliči samozrejme nevedeli, kam proces realizácie rozhodnutia z referenda povedie. Nevedeli, že hlavný vyjednávač EÚ Michel Barnier bude chcieť, aby bol brexit čo najboľavejší. Nevedeli, že Brexit budú riadiť ľudia, ktorí boli proti nemu. Nevedeli, že hranica medzi Severným Írskom a Írskom musí byť vonkajšou hranicou EÚ, inak nemôže byť britský parlament zvrchovaným zákonodarným zborom a bude musieť príjmať rozhodnutia cudzích krajín, na ktorých sa ani nezúčastní. Nevedeli, že EÚ bude chcieť Britov potrestať až tak, že na tom možno budú horšie ako napríklad Kanaďania.

Ale toto všetko mali Remaineri hovoriť pred referendom. Veď referendum bolo dôležité aj pre nich.

Brexit je stratou rozumnej časti EÚ, pretože postoj Veľkej Británie bránil zavádzaniu socializmu. EÚ začala ako rozumný hospodársky projekt, ktorého cieľom bolo eliminovať faktory obmedzujúce obchod medzi krajinami - v prvom rade clá a v druhom rade zrovnať štandardy kvality.

Sloboda pohybu je v zásade od toho nezávislá, resp. dá sa dosiahnuť aj keď medzi krajinami existujú clá. Aj keď by mal človek na hranici ukázať pas, absencia víz, či potreby mať pri sebe určitú hotovosť je podľa mňa pre väčšinu ľudí postačujúca.

Avšak ani zrušenie colníc ešte neznamená, že krajina rezignuje na kontrolu osôb a tovaru. Ak je niekto persona non grata na Slovensku, môže sa sem slobodne dostať cez zrušené hraničné priechody s našimi EÚ susedmi, ale na Slovensku s tým môže mať problémy. Rovnako presun zbraní, chemických látok, živých zvierat nie je fyzicky blokovaný na hraniciach, ale aj tak je legislatívne obmedzovaný.

Čo so Severným Írskom?

UK nepotrebuje pohraničníkov na hranici s Írskom, ak bude nelegálnych migrantov, pašovateľov zbraní a drog a iné kriminálne živly vedieť zachytiť na území Severného Írska. Koniec koncov, z Francúzska cez La Manche sa do Anglicka posledné roky snažia dostať tisíce migrantov (asi preto, že Francúzsko je o toľko lepšie na život ako Spojené kráľovstvo :) ) a UK ako súčasť Európskej Únie sa s tým musí pasovať aj teraz (aj toto bol jeden z dôvodov, prečo ľudia hlasovali za Brexit).

Takže to skôr vyzerá, že po Brexite nebudú musieť ilegálov naháňať po Veľkej Británii, ale hlavne v Severnom Írsku a na trajektoch z neho. Veľká Británia môže na hranici s Írskom zaviesť pre občanov EÚ samoobslužné (na báze biometrie) turnikety, kde sa identifikujú, ak bude potrebovať mať prehľad o občanoch EÚ, ktorí k nej vstupujú (cez La Manche a letiská asi budú normálne kontroly). Možno teda na to ani nebude treba toľko colníkov. Nemyslím si, že Britom by vadili turisti, kontrola práce na čierno by potom odhalila ľudí bez pracovných víz. Možno by Írski občania nemuseli na vstupe do UK predkladať doklady vôbec. Určite sú dve susedné demokratické európske krajiny v roku 2019 schopní nájsť vhodné riešenie, ktoré bude určite lepšie ako stav v momente tvrdého brexit-u.

Neexistuje však realizácia Brexitu bez vonkajšej hranice EÚ medzi Severným Írskom a Írskom a UK sa nevzdá svojho územia. Preto by Sherlock Holmes usúdil, že jediná možnosť ako splniť výsledky referenda, je tvrdý brexit (inak to nebude brexit, aj keď to tak budú volať – pozri napríklad túto analýzu, prečo je colná únia pre UK horšia ako tvrdý brexit ). A to napriek tomu, že ho poslanci HoC odmietli.

Problém s dôverou v demokraciu je celoeurópsky

Ak nechceme pridávať hlasy tým, ktorí nechcú demokraciu ako takú (nielen v UK, ale aj v EÚ), tak rešpektujúc rozhodnutie občanov UK by mal nastať tvrdý brexit.

Všetky ostatné riešenia len predĺžujú agóniu a neriešia problém. Podobajú sa na spôsob riešenia gréckej krízy, keď sa Grécku nedovolilo zbankrotovať a prejsť na vlastnú menu, ktorá by mu umožnila začať hospodársky rásť, ale miesto toho sa udržiava na prístrojoch. Pomohlo to len nemeckým a francúzskym bankám a poškodilo to všetkých občanov EÚ (viac tých, čo platia eurom) a hlavne to naštrbilo dôveru v demokraciu.

Porušovanie pravidiel veľkými krajinami (tak ako nedávne prekročenie 3% deficitu Macronovou vládou) takisto narúša dôveru v demokraciu.

V západných krajinách má demokracia silnejšiu tradíciu, občan je sebavedomejší, takže populisti tam ešte nevládnu, ale postkomunistické krajiny sú zraniteľnejšie a na V4 je v súčastnosti žalostný pohľad. U nás napríklad demokrati vyhrajú, len keď sa nedemokratické sily postavia proti sebe a odoberú si hlasy.

EÚ by sa mala snažiť robiť všetko pre to, aby sa obnovila dôvera občanov v demokraciu, a teda odmietnuť ďalší odklad brexitu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Matovič ešte nie je premiérom

Premiérom môže byť napokon aj "parašutista" z demokraticko-opozičného dvora.

Je to ako manželstvo. Vlhovci sa dohodli s Magonim

Slovenka povedala, že ho potrebuje.


Už ste čítali?