Ako ich poraziť - 3. Tak ako teda?

Autor: Marek Mačuha | 7.12.2018 o 18:43 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  407x

V minulých článkoch som poukázal na to, že na Slovensku demokratické strany nikdy nezískali väčšinu, ich podpora je menej ako 35%. Napriek tomu je možné, aby po budúcich voľbách vznikla demokratická vláda.

Ako sa SMER opäť dostal k moci v roku 2016?

SMER ako hlavná kolektivistická (nedemokratická) strana v roku 2016 oproti predchádzajúcim voľbám klesol. Na to, aby zostavil vládu, potreboval iné strany. V skutočnosti kolektivistické strany stratili iba zanedbateľné necelé percento (z 53% na 52.4%). Demokratické strany stratili viac (z 29.4% na 28.1%). Súvisí to samozrejme s tým, ako som jednotlivé strany zaškatuľkoval. V každom prípade spomedzi kolektivistických strán mal SMER (28.3%) na výber až troch kandidátov.

SNS (8.6%) bola dychtivá po moci. Bolo jasné, že pôjde s kýmkoľvek.

ĽSNS je možno ešte vernejší spojenec Fica ako SNS. Úspech kotlebovcov je dielom jednofarebnej vlády SMER-u. Mnohí voliči SMER-u (stratil ich 400 000, ĽSNS volilo 170 000 nových voličov), ktorí ho volili ešte v roku 2012 boli sklamaní vývojom v regiónoch a prestali na nich fungovať sľuby. Maňko je symbolom tohto vývoja. SMER však môže môže z pohľadu EÚ bojovať proti extrémizmu, pretože ĽSNS je viditeľnejšia tým, že je v parlamente. Preto ju nepotrebuje mať vo vláde. Stačí, že sa s ňou žiadna demokratická strana nespojí, takže je v pozícii KSČM v ČR. Odrátava potenciálne hlasy pre väčšinu a prípadne podporuje nedemokratické strany v jednotlivých hlasovaniach.

SME-Rodina je pre mňa paradoxom. Aj keď rodiny mamičiek Kolárovych detí môžu byť rozvetvené a početné a kandidátky na budúce mamičky Kolárovych detí mohli túto stranu voliť tiež, takéto vysoké číslo pre stranu jedného alfa-samca je prekvapivé. V tomto prípade asi zabral vodcovský prístup, ktorí voliči-ovce obdivujú. V každom prípade si viem predstaviť, že by táto strana išla do vlády s Ficom.

Most-Híd a #Sieť boli strany, ktoré neoznačujem ani ako demokratické ani ako kolektivistické. Pravdepodobne vo svojej členskej základni a medzi svojimi podporovateľmi majú (mali) veľa demokraticky zmýšľajúcich ľudí. Ale tieto strany sa pridali k SMER-u. Rola Siete vyzerá byť spätne jasná – vytvoriť alternatívu, ak by nedemokratické strany nezískali väčšinu. Voliči, ktorí nevolia nedemokratické strany dali hlas, ktorý sa premietol do opätovnej vlády SMER-u. Toto by malo byť do budúcna varovanie aj inšpirácia.

Varovanie by to malo byť preto, aby si voliči rozmysleli, či volia rýchlokvasenú stranu, ktorej predstavitelia nikdy nerobili vážne politické rozhodnutia a napríklad neobetovali možnosť vládnuť v prospech princípov. Z tohto pohľadu strany súčasnej opozície (KDH, OĽANO a SaS) sú väčšia istota ako nové strany. Nové strany môžu odobrať hlasy, ak sa nedostanú cez 5% a toto môže rozhodnúť. Na druhej strane sú predstavitelia týchto strán (Beblavý či Čaputová) demokrati, takže neverím, že by sa spojili s nedemokratickými stranami. V každom prípade treba minimalizovať prepadnutie hlasov. To sa týka aj podpory Most-u. Ich politici ukázali, že im ukradnutý štát vôbec nevadí, očakávam od nich podporu ústavných sudcov, ktorí poistia beztrestnosť súčasných vládnych politikov.

Inšpirácia by to mala byť v tom, že je potrebné dosiahnuť väčší podiel prepadnutých hlasov nedemokratických strán. Vo voľbách v rokoch 2002 a 2010, keď sa k moci dostali demokratické strany, získali z 1% svojich hlasov až 1.8 mandátu, takže na 75 mandátov im stačilo 42% hlasov. V týchto voľbách získali nedemokratické strany z 1% svojich hlasov len 1.44 mandátu, takže ani 51% hlasov by im nestačilo na nadpolovičnú väčšinu. V roku 2002 prepadlo viac ako 10% hlasov strán SNS, PSNS a HZD. V roku 2010 sa dostali do parlamentu všetky 3 demokratické strany (KDH, SDKÚ a SaS) a z nedemokratických strán sa nedostali HZDS, ĽSNS a KSS (spolu 8%).

Kde získať hlasy?

Nepredpokladám, že demokratické strany získajú hlasy tradičných voličov nedemokratických strán. Preto sa uspokojím s analýzou toho, kde nedemokratické strany nie sú také silné a kde je zisk ich hlasov premenlivý.

Na základe výsledkov volieb som si vybral tie obce, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

  1. Nedemokratické strany aspoň raz získali aspoň 10% všetkých hlasov
  2. Nedemokratické strany aspoň raz získali aspoň o 10% viac hlasov ako pri svojom najmenej úspešnom roku. 10% tu beriem absolútne zo všetkých hlasov.
  3. Maximálny zisk nedemokratických strán bol aspoň o 30% (relatívne) viac ako minimálny zisk.

Tieto kritériá určujú obce, kde nedemokratické strany niekedy získavajú o tretinu viac ako inokedy, pričom vylučujem obce, kde sú absolútne hodnoty zisku príliš nízke. Nasledujúca mapa ukazuje oblasti, kde je rozdiel medzi minimálnym a maximálnym ziskom aspoň 10%. 

Spolu táto fluktuácia tvorí asi 45 000 hlasov. Pri nastavení iných kritérií by sme získali viac voličov, ale menšie zmeny v podpore nedemokratických strán. Myslím si, že čím sú voliči stabilnejší vo voľbe nedemokratických strán, tým ťažšie ich bude získať. Rovnaké úsilie investované do cielenej kampane v daných obciach prinesie menej zisku.

Toto sú voliči, ktorí nie sú až takí verní nedemokratickým stranám, takže je ich možné osloviť. Je pravdepodobné, že lepšie uspejú nové strany, pretože voči starým stranám opozície už mohol byť vďaka verejnoprávnym médiám zakorenený odpor. Príkladom môže byť obec Varhaňovce v okrese Prešov.

Ako vidno z grafu, fluktuácia v tejto obci (má v priemere 390 voličov) je aj medzi demokratickými stranami. Ľavicová inklinácia (nárast v roku 2006) a malá nacionalistická inklinácia (nacionalisti stále pod 10%) indikuje, že miestni obyvatelia dobre reagujú na vodcovské strany a nejaké hlasy môžu zobrať aj boľševické strany. Možno k úspechu demokratických strán bude stačiť jeden míting Alojza Hlinu. V iných obciach možno stratu nedemokratických strán nesprevádza zisk demokratických. Je to potrebné zanalyzovať, len tieto najvypuklejšie prípady predstavujú potenciál 1.5 % všetkých voličov.

Kiska a kanibalizácia opozície

Zdá sa, že novým faktorom nasledujúcich volieb bude strana napojená na prezidenta Kisku. Tak ako #Sieť, ANO, či iné strany vytvorené pred voľbami s ľuďmi bez politickej histórie, aj tu hrozí, že získa hlasy demokratických voličov a voliči nedemokratických  strán ju voliť nebudú. Navyše rozdrobenie opozičných hlasov medzi viac strán zvyšuje riziko prepadu hlasov. Tomu aj nasvedčujú prieskumy potenciálnej podpory tejto strany, kde jej voľbu zvažujú hlavne voliči opozície.

Je tu však druhá strana mince. V prezidentských voľbách v roku 2014 získal v druhom kole Andrej Kiska hlasy aj v obciach, ktoré sú tradične nedemokratické. Vo voľbách v roku 2014 získaval Róbert Fico hlasy prevažne v obciach, ktoré volia nedemokratické strany. Korelácia medzi podielom hlasov pre Róberta Fica a podielom hlasov nedemokratických strán (priemer za 2012 a 2016) je až 0.91. Naopak korelácia medzi podielom hlasov pre Andreja Kisku a podielom hlasov demokratických strán je iba 0.05. Andrej Kiska v druhom kole uspel aj medzi nedemokratickými voličmi. Ak by toto dokázal zopakovať so svojou novou stranou, výrazne by sa zvýšili šance na zmenu vlády.

Nasledujúca mapka ukazuje okrsky v ktorých získal Andrej Kiska v druhom kole prezidentských volieb v roku 2014 aspoň o 10% viac hlasov ako získali všetky demokratické a ostatné strany v priemere v parlamentných voľbách v rokoch 2012 a 2016. Neznamená to, že automaticky získal aspoň tých 10% spomedzi voličov nedemokratických strán, pretože mohol získať hlasy niektorých nevoličov a naopak, voliči nedemokratických strán sa nemuseli v druhom kole prezidentských volieb zúčastniť. Opäť nemám k dispozícii dostatočne rozsiahly prieskum, aby sa dalo povedať, akú časť nedemokratických voličov Andrej Kiska oslovil pri svojom víťazstve v roku 2014 a či dôvody, pre ktoré ho volili budú aplikovateľné aj na politickú stranu v budúcich voľbách. Mnohí voliči nedemokratických strán buď nechceli Fica ako prezidenta (lebo ho chceli mať ako predsedu vlády), alebo uprednostňujú iné nedemokratické strany (SNS, ĽSNS) a Kiska ani Fico im nebol dosť dobrý.

Príkladom môže byť obec Radava v okrese Nové Zámky, kde v druhom kole Róbert Fico vyhral. Stratil oproti priemeru volieb 2012 a 2016 až 50 hlasov (52% miesto 62%) a Andrej Kiska získal dvojnásobok hlasov demokratických strán (48% miesto 24%). Možno teda tých 50 voličov, ktorí volia nedemokratické strany volilo Andreja Kisku. V tejto obci je síce trendom pokles podpory nedemokratických strán, ale demokratické strany rastú pomalšie.

Tak ako ich poraziť?

Demokratické strany musia minimalizovať prepad hlasov:

KDH by sa malo zamerať na svoje tradičné bašty (Orava, Spiš, Prešov). Možno tam dokáže zabodovať aj OĽANO. Nepredpokladám, že malé katolícke obce budú voliť SaS či nové ľavicové strany.

SaS to nesmie prehnať s nepriateľským tónom voči imigrantom a EÚ, na druhej strane do istej miery tým môže bodovať u malomestského voliča (stredné Slovensko). V Bratislave a Košiciach by však mohla veľa stratiť. Na rozdiel od KDH nepôjde do vlády so SMER-om za žiadnych okolností.

Voliči nedemokratických strán nebudú voliť žiadnu z demokratických strán (resp. len malá časť týchto voličov môže skúsiť voliť nejakú demokratickú stranu). V súčasnej opozícii sú 2 strany, ktoré by som nerád videl vo vláde (nie sú demokratické) – ĽSNS a SME-rodina. Lepšie ako preskupenie voličov k týmto stranám bude prepadnutie hlasov. A to je niečo, čo je zložité dosiahnuť.

V minulosti boli demokratickým voličom predkladané novozaložené strany, aby došlo k prepadu ich hlasov. Napríklad Slobodné Fórum, 99%, Zmena zdola, SKOK. Netvrdím, že to bol vždy účel založenia strany, ale ich neodstúpenie pred voľbami v situácii, keď boli (až na SF) hlboko pod 3% určite demokratickým stranám nepomohlo. Na druhej strane spomínané zoskupenie SME-rodina dokázalo oproti prieskumom stúpnuť nad 5%. Zdá sa, že takých 10% voličov nemá jasno, ktorá strana je demokratická, chce však zmenu. Časť z nich v posledných voľbách priskočila k Sieti alebo Mostu, mnohí volili práve SME-rodina. O týchto voličov by sa mali usilovať nové ľavicové strany.

Na rozdiel od SMER-u, demokratická opozícia mafiánske spôsoby nepoužíva a nesmie používať. Preto ten najjednoduchší postup, ktorý vládna koalícia nemá problém urobiť, a to ponúknuť voličom opozície na výber nové strany, ktoré iba odoberú hlasy, prípadne (tak ako Procházka) zradia svojich voličov, nie je ľahké urobiť. Je to nákladné, stojí to veľa času aj ľudských zdrojov. A keď sa to preženie, môže sa takáto strana dostať do parlamentu ako nedávno komunisti a naposledy fašisti. Vydierateľnosť vedenia takýchto strán je obrovskou výhodou, na druhej strane je to za hranicou trestného zákona. Ak by však nejaký bohatý podnikateľ zainvestoval do takýchto strán a tieto by sa propagovali len obmedzene tam, kde môžu odoberať hlasy súčasnej moci, mohlo by dôjsť k dostatočnému prepadu hlasov kolektivistických voličov.

Pre odobratie hlasov boľševikov by mohli vzniknúť strany ako Komunistická Internacionálna Strana Slovenska (KISS), Strana Sovietov (SS) a podobne. Program by bol ten istý, aký mali komunisti po 2. svetovej vojne. Štátne vlastníctvo, vládu robotníkov. Voči SMER-u by sa mohli vymedzovať tým, že by nemali drahé hodinky a autá. A zamerali by sa na severovýchod Slovenska. Stranu KSS by som príliš nepodporoval, má príliš silné renomé a mohla by sa opäť dostať do parlamentu. Naopak, možno by stálo za to investovať trošku do ZRS. Títo by mohli skúsiť osloviť juh stredného Slovenska – Revúcu, Krupinu, Rožňavu. Nezamestnanosť je nižšia ako kedykoľvek predtým, ale miestni obyvatelia radi volia extrém - ľavicový aj nacionalistický.

Pre rozriedenie hlasov nacionalistov by bolo vhodné založiť ďalšie strany ako Naozajstná Slovenská Národná Strana (NSNS), Lepšia Slovenská Národná Strana (LSNS – nie je tam mäkčeň) či Slovenskí Národovci (SN). Prípadne skombinovať so slovom sociálny, na čo by mali dobre reagovať v Banskobystrickom kraji – Národní Socialisti (NS) – nikomu nebude vadiť podobnosť s Hitlerovou NSDAP.

Hoci vytvárať nové vodcovské strany je veľké riziko, aj v tomto sektore by mohlo dôjsť k presunu hlasov v prospech strán, ktoré sa do NR SR nedostanú. Mnohí tupovoliči reagujú na známe mená. Ak by sa našiel ochotný občan s menom Alexander Dubček, tak by to mohlo stačiť na založenie strany, ktorá len zhodou mien osloví veľa voličov nedemokratických strán.

Záver

Voliči nedemokratických strán od Novembra 1989 volia neustále strany, ktoré navládnu pre občana, ale vládnu občanovi. Feudálny prístup ich priviedol až do súčasnej situácie, keď bezostišne kradnú, vďaka polícii nedovolia vyšetrovať svoje zločiny a istia to spolupáchatelia z radov prokuratúry a súdov. Výmeny po vražde K+K boli viac-menej formálne, štát stále slúži feudálom a nie občanom. A voliči týchto feudálov pôjdu v nasledujúcich voľbách voliť opäť. Je preto potrebné nielen nerezignovať na veci verejné a voliť demokratické strany, ale bohužiaľ aj dosiahnuť, aby hlas voličov nedemokratických strán znamenal čo najmenší počet poslaneckých mandátov. 

Napriek tomu, že v mnohých väčších mestách uspeli mladí ľudia, ktorí chcú právny štát slúžiaci ľuďom (čo sami ponúkajú na komunálnej úrovni), nemožno sa nádejať, že demokratické strany získajú výrazne vyššiu podporu ako v posledných piatich voľbách. Prítomnosť nevyhranených strán založených na vodcovskom či inom kolektivistickom princípe môže po voľbách znamenať aj zmenu vlády a návrat ukradnutého štátu, ale ako ukazuje príklad heštegovej strany jedného právnika, môže to skončiť aj naopak.

Veľkým otáznikom bude voľba maďarskej menšiny, pretože tu hrozí prepad hlasov, ktoré na prelome milénia umožnili návrat Slovenska na Západ a naštartovanie reforiem, vďaka ktorým tu máme už vyše dekády vládu Mečiarovho klonu. Slovenské opozičné strany, ktoré označujem ako demokratické, lebo rešpektujú suverenitu občana nielen v deň volieb, sa musia zamerať na vidiek, pretože vo veľkých mestách už nie je kam rásť. Menšie okresné mestá oproti koncu minulého storočia stratili veľa v neprospech demokratických strán, čo bolo dané úpadkom kresťanských strán.

Slovensko sa z hľadiska podielu katolíkov podobá na Bavorsko, bolo by preto dobré, aby kresťanské strany získavali aspoň takú podporu ako má CSU po dlhých rokoch pádu. Tieto strany sú schopné osloviť vidieckeho voliča. Ak navyše farári pridajú pár kázní o desatore, možno niektorí voliči nedemokratických strán aspoň nepôjdu voliť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Majiteľ Slotovej vily robí pre Siekela

Siekel býva v byte Nosáľa, ktorý mu predtým sám predal.

Dobré ráno

Dobré ráno: Slovensko príde o 100 miliónov eur, prečo sa tak stalo

Ministerstvo školstva čelí obvineniu.

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.


Už ste čítali?