O štátnom rozpočte

Autor: Marek Mačuha | 24.10.2018 o 17:31 | Karma článku: 3,79 | Prečítané:  1461x

Tento článok nie je o budúcom rozpočte, ale o rozpočtoch našej krajiny za posledných 20 rokov. Skúsim odpovedať na otázky ako naša krajina hospodári, ktoré vlády sa správali zodpovednejšie, či kto prejedá budúcnosť našich detí.

Ako hospodárili naše vlády?

Posledných desať rokov mám subjektívny pocit, že štát si toho stále berie viac, ale nič nefunguje. Akoby sa to všetko strácalo niekde na úrade vlády, či na Súmračnej. Ale hoci prvá Dzurindova vláda musela riešiť rozkradnuté banky, či chýbajúce rezervy, správali sa zodpovedne alebo aj oni tvorili dlh?

Preto som sa pozrel na dáta priamo schvaľované vládou – štátne záverečné účty.

Zobral som si dáta počnúc rokom 2000 až po rok 2017 a pretože vo výsledkoch hospodárenia sa uvádzal aj predchádzajúci rok mal som k dispozícii dáta od roku 1999. Z týchto dokumentov som takisto zobral bilancie transferov z EÚ a do EÚ od roku 2004. Nasledovná tabuľka ukazuje moje vstupné dáta:

Pretože v roku 2009 sme prešli na euro, sú dáta zo záverečnéhu účtu z roku 2008 už v eurách.

V celom článku budem uvažovať o príjmoch a výdavkoch rozpočtu SR bez transferov z a do EÚ. Myslím si, že eurofondy majú viac negatív ako pozitív. Popísal som to v články Eurofondy. Závislosť sa ľahko získava a ťažko sa jej zbavuje, to platí nielen pre príjemcov eurofondov, ale aj pre vládu, ktorá prezentuje eurofondy ako niečo, bez čoho sa nedá existovať. Najbližšie roky budeme mať v štátnom rozpočte stále menej a menej peňazí z EÚ a jedného dňa by sme sa mali začať platiť viac ako dostanem späť, nakoľko len správa EÚ spotrebuje 7% jej rozpočtu.

Peniaze a čas

Peniaze menia svoju hodnotu v čase. Aby som bol čo najobjektívnejší, tak som sa rozhodol uviesť výsledky v dvoch rôznych verziách – v zlate a v eurách podľa inflácie.

Na výpočty som používal priemerné hodnoty za rok, nič presnejšie som k dispozícii nemal. Priemerné ceny zlata mám z tohto linku a pomer kurzu našej meny k USD z tohto linku. Pre určenie hodnoty meny voči aktuálnej hodnote eura som použil kalkulačku od INEKO. Výsledkom je pomocná tabuľka hodnôt pre jednotlivé roky:

Z nej vyplýva, že inflácia ani zďaleka nepokrýva rast ceny zlata, takže menšie deficity v časoch lacného zlata (asi do roku 2010) pôsobia horšie ako väčšie deficity v časoch drahého zlata.

Zodpovedný hospodár

Snáď každý rozumný človek uzná, že nemôže dlhodobo míňať viac ako zarobí. Nasledovný graf ukazuje pomer medzi výdavkami a príjmami vlád pri odrátaní transferov voči EÚ. Samozrejme, ak by vláda nemala peniaze z EÚ správala by sa inak a možno by menej míňala, pretože MinFin sa pozerá na čísla, v ktorých má príjmy z EÚ a platby do EÚ zarátané.

Na tomto grafe jasne vidno, kto je menej zodpovedný. Je to ten, kto si kupuje voličov sociálnymi balíčkami a tvrdí, že štát niečo poskytuje „zadarmo“. Ten, ktorý prejedá budúcnosť nás, detí aj našich vnúčat, ktoré sa ešte ani nenarodili. Zároveň vidno, ako hrozivo dokážu vlády rozhadzovať, keď svoj deficit vyjadrujú ako pomer k HDP. V skutočnosti vláda minie často až o polovicu viac ako dostane!

Samozrejme, zlé hospodárstvo prebraté po prvých zlodejoch v roku 1998 nútilo prvú Dzurindovu vládu k reštrikčným opatreniam, štát si požičiaval za vysoký úrok a týmto možno vysvetliť nízky deficit v rokoch 1999 a 2000. Naopak v rokoch 2005 a 2006 bol nízky deficit vďaka tomu, že druhá Dzurindova nepodplácala voličov v takej miere ako druhí zlodeji napríklad v roku 2010. Tí mali drzosť pri príjmoch štátneho rozpočtu v sume 9 miliárd eur mať výdavky v sume 14 a pol miliardy (teda skoro o 60% viac ako príjmy!!!).

Rozpočty v zlate

Ako sa vyvíjal deficit rozpočtu bez transferov s EÚ vyjadrený v zlate? Nasledujúci graf ukazuje deficit rozpočtu vyjadrený v tonách zlata.

Zásluhou nárastu ceny zlata sa javí, že štát má relatívne nižšie príjmy aj výdavky. Preto deficity, ktoré urobila druhá Dzurindova vláda v rokoch 2003 či 2004 nie sú o nič menšie ako deficity Ficových vlád 2009, 2010 či 2015. V priemere Dzurindove vlády tvorili deficit 99 ton zlata ročne. To je 20g na každého obyvateľa. Ficove vlády tvorili deficit 104 ton zlata ročne.

Zlato však zachováva hodnotu naozaj na dlhé obdobia – storočia. Bublina a súčasná neistota spôsobili, že cena zlata ostáva vysoká. Takže som si vyjadril dlhy aj s využitím inflácie. 

Rozpočty so zohľadnením inflácie

Inflácia sa počíta tak, že sa zoberie košík produktov a porovnáva sa ich cena v čase. Štát však nemá rovnaký košík produktov ako občan. Takže aj deficity vyjadrené v porovnaní cien v čase podľa kalkulačky INEKO majú značnú nepresnosť. Ako však ukazuje graf, podstatu hospodárenia našich vlád odzrkadľujú lepšie.

Príjmy aj výdavky rastú, rastie HDP a príjmy sú založené na daniach, ktoré reflektujú zmeny HDP. Zároveň sa však ukazuje, že Ficove vlády v čase hospodárskeho rastu od 2013 nešetria pre horšie časy, či na doplnenie rezerv použitých v rokoch krízy 2008-2010, ale deficit sa stále zväčšuje. Reči o vyrovnanom rozpočte (v ponímaní socialistov vyrovnaný vrátane platieb z EÚ a do EÚ, ktorých rozdiel predstavuje až 5-10% normálnych príjmov, ale tento sa bude znižovať ako budeme prestávať byť príjemcami pomoci) sú určené len pre špecifické publikum naivných socialistických ekonómov. Realisti vedia, že Ficovi na krajine nezáleží, ide mu len o znovuzvolenie a moc. Preto si myslím, že nebude mať problém v nasledujúcich dvoch rokoch dosiahnuť aj 5% deficit voči HDP (čo predstavuje o 30% vyššie výdavky štátneho rozpočtu ako príjmy alebo až o 40 % vyššie výdavky rozpočtu ako príjmy pri  odpočítaní transferov s EÚ), hoci reálnejšie to vidím na úrovni 3%.

Prečo sa Slovensko stále zadlžuje?

Zadlžovanie na prelome tisícročí sa dá vysvetliť rozvrátenou ekonomikou po vládach JUDr. Vladimíra Mečiara. Zadlžovanie vlád JUDr. Róberta Fica nie je spôsobené jeho ľavicovosťou. Smer nikdy nebol ľavicová strana. Vždy to bola strana moci, napriek tomu, že myslením sú mnohí jej predstavitelia boľševici. Ak by sa pridŕžali Keynesa, tak by v čase konjunktúry tvorili prebytky a splácali dlhy, pričom oni ich stále navyšujú. A to aj napriek rastu daňového a odvodového zaťaženia.

Môj amatérsky pohľad na naše štátne rozpočty sa snažil iba poukázať na to, ako sa dobre míňajú cudzie peniaze. Stačí do deficitu pridať platby z EÚ a podeliť nejakým väčším číslom, napríklad HDP, a už je to v kontexte eurozóny úplne v poriadku. 

Môžu vôbec zodpovední hospodári vyhrať voľby?

Opozícia to bude mať proti korupcii voličov stranou SMER a jej kumpánmi z vládneho zlepenca ťažké. Akékoľvek „sociálne“ opatrenie, ktorých počet bude rásť, totiž bude splatné až v budúcnosti. Zaplatia to naše deti a ich deti. Naša generácia to splatí tým, že nebude mať dôchodky, ale iba sociálnu dávku. Bohužiaľ nám v časoch prosperity nielen rastie štátny dlh, ale aj nefunkčnosť základných zložiek štátu. Aj sociálny nadštandard v podobe „bezplatného“ zdravotníctva či školstva je iba prázdny obal s vykradnutým obsahom. Jednoduchý volič bude reagovať práve na sociálnu korupciu.

Opozícia sa preto musí snažiť prezentovať jednoduché schémy. Napríklad: "Fico vám každý rok ukradne 4 zlaté prstene po prarodičoch za každú živú osobu navyše nad to, čo platíte na daniach a odvodoch. A vám podhodí omrvinky."

Je potrebné zahrať na ich závisť (to je tá typická slovenská vlastnosť) a ukazovať ľuďom, koľko si toho ich ľudia za Ficových vlád nakradli. Tí, ktorým sú sociálne balíčky určené, totiž veľa rozumu nepobrali a hlavičky si nechcú nejakým rozmýšľaním trápiť. Aj keď nebudú voliť pravicu, môžu voliť niekoho iného. Najlepšie, samozrejme, keby už nikdy nevolili. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Má o víťazstve pravdu Fico alebo Sulík? Odpoveď im môže dať Hlina

V okresných štruktúrach SaS majú výhrady.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Voľby vyhrali všetci. Hľadajú sa porazení

K víťazstvu sa hlásia skoro všetci.


Už ste čítali?