O školstve - III. Stredné školy

Autor: Marek Mačuha | 9.10.2018 o 20:06 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  327x

Stredné školy sú z hľadiska potrieb spoločnosti niekde medzi základnými a vysokými školami. Niektoré poskytujú vzdelanie, ktoré absolventi môžu hneď uplatniť, iné sú len prípravou pred vysokou školou.

Čo je účelom stredných škôl

Ako som uviedol vyššie, účely sú rôzne podľa typu školy. Tie školy, ktoré poskytujú odborné vzdelanie sa príliš nelíšia od zaškolenia u zamestnávateľa či odborných kurzov. Akurát je to viac kurzov, ktoré spolu súvisia. Preto tieto školy môžu byť súkromné a nie je dôvod, aby boli vôbec niektoré z nich štátne. V takom prípade však musí povinná školská dochádzka končiť už základnou školou. A spoločnosť musí akceptovať, že 15-16 ročné deti budú už pracovať.

Ak ako spoločnosť chceme, aby mal každý žiak po základnej škole ešte x rokov povinnosť navštevovať nejakú školu, tak štát bude musieť takéto školy poskytnúť. Kvalita nebude veľká, je to ako sociálna dávka. V súčasnosti štát požaduje školskú dochádzku do školského roku, v ktorom dieťa dosiahne 16 rokov. Preto štát bude musieť poskytnúť štátne stredné školy s 1 – 2 ročníkmi pre deti, ktoré po základnej škole nepôjdu na súkromnú strednú školu. Štát na týchto školách nebude poskytovať maturitu.

Všeobecné stredné školy by mali učiť svojich žiakov samostatne a kriticky uvažovať. Toto je to, čo spoločnosti pomôže. Súkromné stredné školy majú uplatnenie aj v prípade, že nie sú odborného zamerania. Deti v tomto veku sú schopné prijímať veľa vedomostí, takže toto je vek, ktorý určí ich budúcnosť. Štát by preto nemal klásť prekážky pre súkromné školy a motivovať rodičov k tomu, aby ich deti študovali na súkromných školách.

To, či absolvent učilišťa alebo odbornej školy nájde uplatnenie vo svojom odbore alebo nie, nie je z hľadiska spoločnosti dôležité, nájde si predsa nejaké iné zamestnanie. Ak by stredné školy produkovali príliš veľa nezamestnaných či nezamestnateľných, je to skôr argument, prečo tieto školy zrušiť. To, že budeme mladých ľudí držať na škole, aby nenarástla nezamestnanosť problém odsúva do budúcnosti a zväčšuje.

Nezamestnanosť mladých

Nezamestnanosť mladých na Západe (Grécko, Španielsko, Taliansko) je vysoká a spôsobená príliš dlhým štúdiom nepotrebných znalostí (gender studies a iné). Príprava k nezamestnanosti však začína už na strednej škole.

Mladí často nezískajú vedomosti použiteľné neskôr v svojom zamestnaní, pretože kým oni "študujú" strednú a vysokú školu len preto, aby si predĺžili prázdniny, tak sa pracovný trh mení. Navyše ich prázdniny platia všetci. A nakoniec sa stáva, že po mnohých rokoch na škole sú nezamestnaní, navyše starší a teda spoločnosti kratšie prospešní. Hoci je vysoká nezamestnanosť mladých pre spoločnosť problém, predĺžením štúdií sa nevyrieši. Naopak, je potrebné, aby mladí získali schopnosť samostatne sa vzdelávať, kriticky myslieť a vidieť seba ako súčasť spoločnosti. Takto potom aj bez vysokoškolského štúdia bude ich nezamestnanosť trvať krátko. Nájdu si prácu (v súčasnosti je práce predsa dosť) a budú sa snažiť zlepšiť si svoje postavenie. Prídu o čas mnohoročných študentských prázdnin, ale aspoň ho nestratia. Mnohí úspešní podnikatelia nemajú vysokú školu, takže stredná škola nie je len príprava na vysokú školu.

Preto nie je dôvod, pre existenciu ani všeobecných štátnych stredných škôl. Spoločnosť nepotrebuje presne dané vzdelanie, a aj keď sa zhodne, aké vzdelanie je potrebné na označenie človeka za maturanta, nie je dôvod, aby to poskytovalo štátne školstvo. Už v okamihu nástupu na strednú školu totiž žiak získava určité smerovanie do budúcna. Na toto smerovanie majú často vplyv rodičia. Dobré rozhodnutie je z hľadiska kariéry (niekedy celoživotnej) dieťaťa ďaleko dôležitejšie ako školné za strednú školu. Je to totiž investícia. Pri výbere nekvalitnej školy potom jej absolvent musí často za drahé peniaze absolvovať kurzy, takže opäť na tom stráca čas aj peniaze.

Reforma

Tí rodičia, ktorí si myslia, že ich dieťa nepotrebuje strednú školu, môžu poslať dieťa kopať kanály už po dokončení povinnej školskej dochádzky. Pri zachovaní povinnej školskej dochádzky do 16 rokov, pôjdu ich deti na štátnu strednú školu, aby v 16-tich rokoch išli pracovať. Tí, ktorí chcú dať vzdelanie svojim deťom a nemajú peniaze ani na školné, potrebujú buď, aby ich deti preukázali talent na získanie štátneho či súkromného štipendia, alebo si potrebujú požičať.

V oboch prípadoch je to motivácia navyše pre dieťa, aby sa snažilo na škole čo najviac. Je síce pravda, že cieľavedomosť v 16-tich rokoch je menšia ako v 20-tich rokoch, ale s pomocou rodičov by to mali zvládnuť.

V prípade stredných aj vysokých škôl by mal existovať systém sociálnych a hlavne prospechových štipendií. Bola by škoda, keby šikovné dieťa z chudobných pomerov nemohlo dostať vzdelanie a hlavne schopnosť samostatného myslenia. Práve deti z týchto pomerov potom môžu spätne ovplyvniť svojich rodičov či príbuzných, ak by napríklad títo podľahli vábeniu totality. Avšak rovnako ako pri vysokých školách, prospechové štipendium zvyšuje lukratívnosť školy a tým aj jej možnosť vyberať vyššie školné. Preto by prospechové štipendiá mali dávať hlavne samotné školy, s prípadnou daňovou motiváciou zo strany štátu (inak by štát musel vedieť uričť dostatočne presne prospech žiakov).

Určitá solidarita (tých, čo majú deti po skončení školy, alebo ešte pred začiatkom s tými, ktorých deti práve študujú) môže existovať aj na úrovni strednej školy. Táto sociálna dávka, by však nemala pokrývať celé školné, inak sa rodičia nikdy nezamyslia nad tým, že oni sú klientami (resp. ich deti) a škola im poskytuje službu. Rodičia by teda mali dostať školský poukaz na stredoškolské vzdelanie, ku ktorému budú musieť doložiť ďalšie peniaze tak, ako to navrhujem pri základných školách. Akurát by ten poukaz nemal byť vyšší ako pri základnej škole (v súčasnosti je normatív pre stredoškoláka vyšší ako pre základné školy), pretože štát vlastne požaduje od detí 2 roky povinnej školskej dochádzky a ďalšie 2 roky sú nepovinné. Je však dôležité vytvoriť motiváciu v podobe školného.

Odpočítateľná položka do daňového priznania pre rodičov môže byť podobná ako pri základných školách, t.j. trojnásobok do určitej hranice, potom ešte do vyššej hranice suma platená ako školné. Toto je parameter systému, ktorý možno nastaviť ako bude treba. Motivácia pribudne na obe strany: rodičia a žiaci si štúdium platia a ešte aj tí, ktorí si nepriplácajú odovzdávajú vzdelávací poukaz s určitou sumou. A zriaďovateľ/majiteľ školy nebude viazaný na tabuľky platov štátnych zamestnancov a bude môcť zaplatiť lepších učiteľov a vôbec efektívne hospodáriť. Veľa škôl prejde do vlastníctva VÚC či obcí a tieto môžu doplácať na ich chod, ak budú chcieť a voliči im to budú akceptovať.

Štátne stredné školy, ako sociálna dávka, budú poskytovať službu vzdelávania do povinnej školskej dochádzky, teda 1 alebo 2 roky. Nemali by mať ambíciu pripraviť deti na maturitu, či dávať odborné vzdelanie, lebo toto štát nevie. Ak žiak chce pokračovať na vysokej škole, potrebuje maturitu a tú získa iba na súkromných školách. Medzi nich však budú patriť aj obecné, či VÚC školy, takže poplatky za štúdium môžu byť malé / symbolické (do 100€ mesačne, čiže po odpočítaní z daní len do 40€ mesačne). Navyše žiaci už majú históriu vedomostí a školských úspechov, takže je jednoduchšie im dávať prospechové (nenávratné) pôžičky na školné.

Tí, ktorí ostanú na štátnej strednej škole budú mať na ten 1 rok len niekoľko dôležitých predmetov. Slovenčina (s cieľom naučiť ich písať žiadosti, životopis, komunikovať), finančná gramotnosť, občianska náuka (o fungovaní krajiny), kritické myslenie (zahŕňa v sebe jednoduchou formou podanú výrokovú logiku, ale aj odhaľovanie hoaxov, overovanie zdrojov a pod.). Tieto predmety by mali byť súčasťou požadovaných znalostí aj na ostatných stredných školách, čo samozrejme nesúvisí s ich financovaním. Štát určí, aké vedomosti majú žiaci dosiahnuť (štátna maturita, ale môžu tu byť aj iné celoštátne testovania vedomostí) a škola si rozhodne, ako ich svojim žiakom odovzdá.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Matovič ešte nie je premiérom

Premiérom môže byť napokon aj "parašutista" z demokraticko-opozičného dvora.

Je to ako manželstvo. Vlhovci sa dohodli s Magonim

Slovenka povedala, že ho potrebuje.


Už ste čítali?