reklama

Eurofondy

Zdá sa, že negatíva eurofondov boli dlhodobo podhodnocované. Sú pre Slovensko vôbec eurofondy prospešné?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Čo sú vlastne eurofondy?

Eurofondy sú nadštátne prerozdeľovanie a vznikli preto, lebo Západná Európa nezažila budovanie komunizmu. Porovnanie NDR a NSR alebo KĽDR a Južnej Kórei ukazuje, že prerozdeľovanie vedie k chudobe a ekonomickému zaostávaniu. 

Napriek tomu, však značne ľavicovo orientované krajiny ako Francúzsko potrebovali a potrebujú dotovať určité odvetvia (hlavne poľnohospodárstvo). Dôvod pre prerozdeľovanie vykonávané na nadnárodnej úrovni je preto hlavne politický. Sú to tie modré tabule všade okolo, ktoré hovoria, čo všetko bolo vybudované z fondov EU. Nehovorí sa na nich nič o nákladoch obetovanej príležitosti. (Opportunity cost) . Pričom vzhľadom k dopadom manažmentu eurofondov v krajinách s vysokou úrovňou korupcie je možné, že bez eurofondov by sa investovalo do menšieho množstva aktivít, ale efektívnejšie. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa rozpočtu EU je na jej správu potrebné vynaložiť asi 6% príjmov. Je to podľa mňa veľa, ale nech. Toto je poplatok za Európsku Úniu. Zvyšok sú eurofondy – 50% v kategórii rast (vrátane kohéznych eurofondov) 43% v kategórii národné zdroje (vrátane poľnohospodárskych).

Aké sú problémy eurofondov?

Problémom eurofondov je to isté, čo je problém štátnych dotácii, či štátneho prerozdeľovania vo všeobecnosti. V prípade eurofondov je ten problém väčší vďaka dlhšej reťazi medzi platcami a príjemcami. Normálne štátne prerozdeľovanie funguje na jednoduchom princípe:
Štát vyberie dane od platcov (v skutočnosti od podnikateľov a zamestnancov súkromného sektoru). Tieto peniaze na základe prieskumov popularity rozdelí aktuálny zemepán (predseda vlády, ktorého v niektorých krajinách označujú ako prvého ministra netušiac, že slovo minister znamená služobník, čo by naznačovalo, že vláda má slúžiť ľudu – spoločnosti, našťastie u nás sa používa termín predseda vlády, Slováci predsa nechcú, aby im vláda slúžila) do kôpok a jednotlivý majstri kôpok (čítaj ministri) potom nechajú svojich úradníkov rozdeliť peniaze príjemcom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zdá sa, že v prípade štátneho prerozdeľovania reťaz od platcov k príjemcom nie je taká dlhá. Na druhej strane v malej krajine je možné, že konkrétne osoby, ktoré rozdeľujú peniaze sa poznajú s osobami, ktoré peniaze prijímajú. A tak v krajine, kde je národným hrdinom zlodej a kde 40 rokov drvivá väčšina ľudí žila podľa hesla „kto nekradne, okráda svoju rodinu“, je takéto prerozdeľovanie do veľkej miery rozkrádaním. 

V prípade eurofondov sú tu formálne pravidlá, ktoré majú predchádzať alebo aspoň komplikovať rozkrádanie. Tieto spôsobili vznik spoločenskej vrstvy pisateľov žiadostí o eurofondy. V skutočnosti však ľudia, ktorí rozhodujú o peniazoch, sedia na Slovensku a poznajú sa buď s príjemcami alebo sprostredkovateľmi. Zdanlivo komplikovanejší systém tak môže viesť k väčšej korupcii, pretože aj príjemca, ktorý nikoho nepozná „tam hore“ sa vďaka sprostredkovateľom ako aj úradníkom môže dostať k peniazom. Navyše na rozdiel od štátneho prerozdeľovania je objem peňazí dopredu daný a v našich podmienkach ešte stále privysoký. Najdôležitejším dôvodom, prečo sú eurofondy neefketívne však je, že samotná vláda chce predísť situácii, že peniaze prepadnú. Preto je motivovaná k nehospodárnejšiemu čerpaniu. Je to niečo podobné hypotekárnej bubline v USA, kde makléri dávali hypotéky aj bezdomovcom, len preto, aby mali odmeny. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Iným dôsledkom pri rozkrádaní eurofondov je to, že EÚ môže proces vyhodnotiť (len po formálnej stránke) a môže ich preplatenie zrušiť. V takom prípade to platí štát (čítaj pracujúci občanie, nie vládni politici alebo rozkrádači eurofondov). Minimálne to však dieru v štátnom rozpočte odkladá pre budúce vlády. Pokiaľ sú formálne kritéria splnené, EÚ netrápi, že sa v malom mestečku dá na rekonštrukciu námestia 718 000 EUR.

Poľnohospodárstvo

Zdá sa, že veľkým problémom by po zrušení eurofondov ostalo poľnohospodárstvo. Tam dotácie, ktoré dostáva francúzsky poľnohospodár môžu spôsobiť, že slovenský spotrebiteľ (kupujúci vždy tie nalacnejšie potraviny) by kupoval francúzske produkty a slovenské, ktoré by nemali dotáciu, nie. Na druhej strane sa ukazuje, že dotácie dostávajú nie tí, ktorí produkujú, ale tí, ktorí si to vedia vybaviť. Návrhy na zlepšenie kontroly znamenajú len toľko, že ekonomicky neopodstatnené prerozdeľovanie bude ešte nákladnejšie. Nezaplatíme len zlodejom zo správneho smeru, ale aj úradníkom, integrátorom IT a ďalším. Bez dotácií by ostalo všetkým viac peňazí a záležalo by na ľuďoch, či budú kupovať lokálne potraviny. Viem, že existujú ľudia ako pán Klimek, ktorí veria v možnosť efektívneho použitia agrodotácií aj na Slovensku. Len pri výpočtoch, či sa to predsa len oplatí nesmieme zabúdať na to, že druhou stranou mince u nás vždy bude nielen nárast počtu štátnych zamestancov, ale hlavne nárast korupcie a kriminality.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navyše mi dotácie ani matematicky nevychádzajú ako niečo skutočne kritické. Pokiaľ ceny ornej pôdy sú na úrovni zhruba 2€/m2, tak 1 hektár ma stojí 20 000€. Ak mám dostať dotáciu 130€, tak je to len 0,65%. Toto nepokryje ani infláciu. Navyše na to, aby som dostal dotácie, musím vykonať nejakú prácu na tom pozemku. Vlastniť poľnohospodársku pôdu len kvôli dotáciám nedáva zmysel. Toto fakt nie je dobrá investícia. Oplatí sa to iba vtedy, keď mám smiešne nízku cenu prenájmu. Napríklad od štátu. Alebo ide o parkovisko.

Ani prepočet ziskovosti pri pestovaní bežných komodít mi veľmi nevychádza. Ak mám z 1 ha výnos 6 ton pšenice  a výkupná cena je asi 155€ za tonu, tak z hektáru získam 900€. Suma 130€ predstavuje dotáciu približne 22€ na tonu. V Západnej Európe majú výkupné ceny nad 170€, takže bez dotácií by sme sa dostaneli na úroveň 177€ a to je len o 4% viac ako v Bruseli. Ak má byť dopad na zákazníka to, že budeme mať o 4% vyššie ceny potravín ako v Belgicku (pričom tie 4% je len nárast ceny jedného vstupu, ktorý sa na cene výsledného produktu podiela iba časťou), tak to za zníženie korupcie a zmenšenie štátu stojí. Keby sa celé zrušenie dotácii premietlo do cien, tak by cena stúpla najviac o 15%. 

V skutočnosti dotácie (tak ako clá zavádzané v súčasnosti USA a v blízkej budúcnosti aj EÚ) len podporujú menej konkurencieschopné podniky. Pokiaľ bude napríklad Kostarika dostatočne ekologická (napríklad nebude znižovať rozlohu lesov) a pokiaľ lodný prepravca zaplatí primeranú daň za produkciu CO2 a iných skleníkových plynov (opäť len ekologická požiadavka) a aj napriek tomu budú kostarické banány lacnejšie ako talianske, nie je žiaden dôvod podporovať pestovanie banánov v Taliansku. Spotrebiteľ si vyberie. Vyššie spomínané ekologické dane/clá postačujú. Ich význam je pokrývať kolaterálne škody a nie chrániť neefektivitu.

Záver

V krajine, ktorá si nevie zabezpečiť vonkajšiu bezpečnosť (našťastie sme v NATO), vnútorná bezpečnosť a spravodlivosť slúži len "ich" ľuďom a z cudzieho sa kradne už tri, či štyri generácie, je prítomnosť eurofondov to isté, ako keď majiteľ krčmy zamestná za barmana alkoholika.

Preto by sme sa mali pokúsiť presadiť, aby eurofondy boli na báze dobrovoľnosti. Každá členská krajina by sa mohla zúčastniť, alebo nezúčastniť určitých eurofondov (so skráteným 4-ročným obdobím, tak ako majú dlhé volebné obdobie takmer všetky krajiny EÚ). Na základe toho, by sa určili platby štátov v danom fonde ako aj princípy prerozdeľovania. A Slovensko by sa v rámci protialkoholickej liečby malo vzdať účasti vo všetkých eurofondoch. Platby na EÚ by boli nezávislé od eurofondov, takže chod Únie by nebol ohrozený, ani keby sa všetky krajiny vzdali všetkých eurofondov.

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  237
  •  | 
  • Páči sa:  2 092x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu