Prečo nebudú predčasné voľby

Autor: Marek Mačuha | 29.3.2018 o 19:36 | Karma článku: 3,57 | Prečítané:  1151x

Po nedávnych udalostiach sa objavili komentáre, že prezident či opozícia mali dosiahnuť viac – teda predčasné voľby do NR SR. Ja si myslím, že to nikdy nebolo reálne a uvediem prečo.

Aká je DNA našich politických strán ?

Politické strany sa líšia rôznym pohľadom na svet. U nás je však medzi najsilnejšími stranami rozdiel hlbší. Vidím v podstate 2 typy politických strán – oligarchické a občianske.

Oligarchické strany sú v podstate investície ľudí, ktorí získali bohatstvo parazitovaním na štáte. V našich (plus/mínus celý postsocialistický blok) podmienkach tunelovaním, zlodejčinou. Majú tento pohľad na svet a politiku:

  1. Štát je dojná krava, treba ju podojiť
  2. Predseda vlády je ako absolutistický monarcha, ale jeho záujem je aj záujmom oligarchov
  3. Občania sú poddaní
  4. Poslanci sú tu na to, aby produkovali zákony podľa vôle oligarchov

Aj občianske politické strany bývajú finančne podporované bohatými. Títo to však neberú ako investíciu, z ktorej chcú po získaní moci výnosy. Skôr si realizujú svoje predstavy o tom, ako má štát fungovať. Svoj majetok nezískali parazitovaním na štáte, skôr naopak. Nefunkčný štát im v ich podnikaní kládol zbytočné prekážky. Súčasné opozičné strany majú vo svojich radoch taktiež mnoho podnikateľov, ktorí tento štát svojim daňami platia a ak aj vedia ponúknuť štátu svoje služby, buď musia platiť sprostredkovateľov z radov oligarchie, alebo sa k projektom nedostanú. Preto majú väčšinu príjmov z podnikania mimo štátu. Ich záujmom je efektívnejší, transparentnejší a štíhlejší štát.

Druhá skupina opozičných politických strán – nové ľavicové strany ako PS – chcú rovnako transparentnejší a efektívnejší štát. Nechcú ho štíhlejší, lebo si naivne myslia, že aj v krajine, kde stále v mysliach ľudí platí "kto nekradne, okráda svoju rodinu", bude väčší (sociálny) štát pre jej obyvateľov prínosom.

V radoch opozičných strán je aj mnoho idealistov, pre ktorých je pravo-ľavé delenie v tejto chvíli nepodstatné, chcú fungujúci štát bez korupcie a klientelizmu. Pohľad občianskych politických strán (ktoré sú u nás v súčasnosti len v opozícii, pričom samozrejme nie každá strana v opoziícii je občianska) na svet a politiku je asi takýto:

  1. Štát sú inštitúcie, ktoré majú poskytovať občanom služby. Hlavne spravodlivosť a bezpečnosť.
  2. Predseda vlády vedie vládu, ktorá riadi niektoré inštitúcie. S použitím (čo možno najkvalitnejších) úradníkov vláda predkladá verejnosti a parlamentu návrhy na vylepšenie právneho systému
  3. Občania sú zdroj politickej moci. Pre nich je tu štát a politici, nie naopak.
  4. Poslanci sú tu na to, aby kontrolovali vládu a schvaľovali dobré zákony.

To, že malé spoločnosti rastú do korporácií je normálne. Preto sa nemožno čudovať, že ExxonMobil, Oxfam, Greenpeace, HP či SAP majú so štátom veľa interakcií ako aj vlastné záujmy. Neziskové gigantické organizácie môžu strácať nezávislosť. Ekonomické subjekty naopak môžu dosahovať zisk. Stačí nastaviť potreby štátu a podmienky súťaží tak, aby sa ich zúčastňovali veľkí hráči a vyhrávali tí správni. Takto to do istej miery funguje aj na západe. Ale štýl Gazprom-u, ktorý vlastnil nemeckého kancelára, sa tam obyčajne neobjavuje. Mnohé takéto korporácie ani nemusia korumpovať politikov, pretože sociálne štáty Západu majú prirodzene veľké výdavky a trh pre tieto korporácie je dosť veľký. U nás na Východe sa však nepresadzujú korporácie vlastnené drobnými akcionármi, ale spoločnosti vlastnené oligarchami. Na Slovensku vznikli oligarchovia počas mečiarizmu, väčšinou ako mečiarovskí "podnikatelia" a privatizéri, niekedy ako obyčajní kovošrotní tunelári. Od začiatku je hlavným zdrojom ich príjmu štát. A pretože motivácia každého ekonomického subjektu je dosahovať zisk, u našich oligarchov sa to premieta do zvyšovania dojnosti štátu.

Aká je voličská základňa politických strán

Nezávisle od toho, či je strana iba podnikateľským subjektom alebo spoločenstvo ľudí podobnej hodnotovej a svetonázorovej orientácie, potrebuje sa dostať do parlamentu. Samozrejme aj tu sú výnimky: môže ísť o investíciu, ktorej účelom je rozdrobiť a oslabiť druhú stranu, aby mala politická strana, ktorá je hlavnou investíciou, maximálny podiel na moci. Preto v minulosti vnikali projekty ako 99% a iné a možno očakávať že aj v nasledujúcich voľbách nám oligarchovia pripravia niekoľko novostrán, ktoré získaju menej ako 5 % voličov.

Rozoznávam 2 typy elektorátu.

Kolektivistický elektorát volí strany ako Smer, ĽSNS, SNS. Sú to ľudia, ktorí vidia istotu v kolektíve. Môže ísť o národ či robotnícku triedu. Títo voliči majú nízku morálku. Nevadí im, ak niekto klame či kradne, pretože je to ich človek. Často majú aj nízku inteligenciu. Ak by sa rozhodovali racionálne, tak by im asi došlo, že peniaze, ktoré vláda ukradne, pochádzajú z ich daní (Pripúštam však, že je niečo racionálne na tom, ak Smer podporujú dôchodcovia, policajti, či za volebný poplatok Rómovia). Táto kombinácia znamená, že nebudú veriť nejakej Remišovej ("pracovala pre tých zlých Židov v Bruseli") ani ak im predostrie dôkazy o tom, že ich milovaní politici ukradli v stovky miliónov eúr. Naopak, uveria Ficovi, keď im dá vlaky zadarmo alebo čokoľvek sľúbi. Svojich politikov milujú. Vodcovský princíp je u nich základným princípom, takže vo voľbách v menších obvodoch (VÚC, obecné voľby) bývajú menej úspešné, hlavne ak vodca osobne nepodporuje miestneho kandidáta. Parlamentné voľby v jednom obvode im veľmi vyhovujú. Ich voľba je vždy medzi vodcom a ostatnými „vodcami“, pričom neočakávajú, že poslanec bude v parlamente autonómny. Volia vodcu a v parlamente očakávajú poslušných kolesíkov. V tomto vidím veľké prekrytie s charakteristikou oligarchických strán, pretože vodcovský princíp vyhovuje obom.

Individualistický elektorát volí strany ako SaS, či v minulosti SDKÚ a KDH. Títo ľudia sa rozhodujú racionálne. Vedia posúdiť, že ak by im Dzurinda ukradol 1000 SKK ročne a Fico 1000 EUR ročne, je to predsa len rozdiel (čísla sú len príklad, rozkradnutú sumu neviem posúdiť a tobôž verejne prezentovať). Nepovažujú politikov za niečo, čo si treba obľúbiť. Mnohí súhlasia s Petrom Breinerom, že obľúbený politik je ako obľúbená choroba. Napriek tomu vidia medzi stranami rozdiel. Navyše sa vo voliteľných strán nevyskytujú len zlodeji. Sú tam mnohí čestní ľudia. To len tí skutoční veľkí zlodeji potrebujú relativizovať svoje zlo.

Ľudia, ktorí majú vyššie morálne hodnoty niekedy stoja pred dilemou. Nemôžu voliť Zlo. Ale často nechcú voliť ani jeho opozíciu, pretože v ňom nevidia Dobro. Napriek absencii dôkazov sú (k radosti skutočného Zla) schopní označovať opozíciu za menšie zlo. Občas sa pokúsia voliť rýchlokvasenú alternatívu, dokonca aj keď ju vedie a financuje právnik. Práve títo ľudia sú jazýčkom na váhach. Zatiaľ čo kolektivistický elektorát je najsilnejší, nie vždy dosiahne 94% ako v nedávnych ruských prezidentských voľbách (Putin+komunista+Žirinovský). U nás dosahoval obyčajne medzi 40% a 55%. Pri určitom množstve prepadnutých hlasov to väčšinou znamená nadpolovičnú väčšinu pre strany kolektivistického elektorátu.

Spomínané dve delenia, strán a elektorátu majú aj celkom netriviálne prieniky. Kolektivistická ĽSNS nie je vlastnená oligarchami, boli by to stratené peniaze, pretože vládnuť nikdy nebudú. Na druhej strane ĽSNS je najvernejší spojenec Smeru. Vďaka ĽSNS vznikla táto vláda. ĽSNS znižuje možnosti opozičných strán na vytvorenie vlády. Zároveň môže slúžiť pre účely boja proti extrémizmu, ktorým Smer nahlodáva odhodlanie ľavicovo cítiacich voličov opozície voliť so štipcom na nose niektorú zvoliteľnú opozičnú stranu.

Elektorát Most-Híd nie je zďaleka taký kolektivistický ako SMK. Dal by sa skôr označiť ako individualistický. Voliči sú však schopní ospravedlniť vládu so Smerom, ak sa niečo urobí pre juh Slovenska. V tomto je ich voľba racionálna. Na druhej strane škody, ktoré táto vláda napácha(la) sú nielen v ekonomickej oblasti. Ide hlavne o duševné zdravie spoločnosti. Rýchlostná cesta juhom Slovenska nevykompenzuje blbú náladu v spoločnosti, kde štát všade zlyháva.

Prečo predčasné voľby nikdy neboli alternatívou?

Ako som už uviedol vyššie, vládna koalícia sa skladá z oligarchických strán. To znamená, že účelom ich vlády je podojiť štát. V súčasnosti sú oligarchické strany svorne vo vláde a disponujú pohodlnou nadpolovičnou väčšinou poslancov, takže NR SR koná v záujme oligarchov. Poslanci opozície bez prispenia hlasov koaličných poslancov neboli a nebudú schopní odhlasovať predčasné voľby ani vysloviť vláde nedôveru. Vláda (Fico) však bola z udalostí prekvapená a možno vystrašená. Aké boli možnosti vlády reagovať na politický vývoj pri masových protestoch v marci 2018 ?

Smer-SD

Smer s.r.o. bol v jednoznačnej situácii. V podstate ten výber bol nasledovný:

Možnosť 1 – predčasné voľby. Znamenalo by to s istotou koniec dojenia. Prepad preferencií by bol asi vysoký, nebol by čas svojich voličov podplatiť tak, aby to prekrylo prepojenie strany s mafiou (skutočný problém – t.j. ukradnutie a rozkrádanie štátu - voličov Smeru nezaujíma). Takže ani poslanci by tým nič nezískali.

Možnosť 2 – pokračovať vo vláde. Dojenie možno bude treba na chvíľu pribrzdiť. Možno časť eurodotácií nebude preplatená, ale zaplatia to aj tak hlavne voliči opozície, takže elektorát smeru tým nebude dotknutý. Zároveň po nejakom čase vyprchá hnev a prepad preferencií ustane. Pokiaľ nastane nárast ĽSNS, bude sa dať použiť karta hrádze proti extrémizmu. Nezávisle od toho tu bude vždy možnosť očierniť opozíciu zo spolupráce so Sorosom či pretlačiť u spriaznených sudcov potrestanie Rybaniča alebo Matoviča. A sociálne balíčky to istia.

V oboch prípadoch je pravdepodobnosť toho, že vlastníci Smeru budú po voľbách dojiť štát aspoň z časti ako to robili v predchádzajúcich 20-tich rokoch (pamätá si niekto ešte na HZDS?), minimálna. Takže čím neskôr to nastane, tým je to pre nich lepšie.

Možnosť, že by Smer mohol klesnúť do roku 2020 pod 5% a Fico by tak nezískal imunitu je veľmi nepravdepodobná a navyše Fico nepotrebuje imunitu v parlamente, kde o ňu okamžite príde. Má imunitu v políciii, na prokuratúre a na súdoch. Keďže v týchto inštitúciách má spolupáchateľov a občianske strany nebudú chcieť siahať na ich nezávislosť, nemusí sa nič báť. Prinajhoršom (to si neviem ani predstaviť) aj pobyt v Belize je predsa tým lepší, čím je človek bohatší. A to sa týka nielen Fica, ale aj oligarchov v pozadí.

SNS

SNS nebola zdanlivo v rovnakej situácii ako Smer. Keďže spolu s ĽSNS a Smerom berú z toho istého elektorátu, strata preferencií Smeru mohla znamenať nárast ich vlastných preferencií. V prípade predčasných volieb konaných ešte tento rok by mohlo strane pribudnúť dosť poslaneckých miest. Navyše pri ostrakizácii ĽSNS a Smeru by sa SNS dostala do vlády aj po predčasných voľbách (nič nenasvedčuje tomu, že to opozíciia zvládne bez SNS ak ani jedna maďarská strana neprejde do parlamentu). Problém bol však s tým, či budú oligarchovia v pozadí SNS vedieť štát podojiť aj po voľbách. Odpoveď znela, že nebudú. Ak by sa aj dostala SNS do vlády, získa posty, na ktorých si pár šťastlivcov splní detský sen, ale tá moc, ktorú tieto posty v minulosti poskytovali, tu už nebude. Ani ak by dostali ministerstvo obrany. Celá opozícia si bude dávať pozor na korupciu. Takže okrem nových poslaneckých miest, eúr za voľby a majorských hviezd pre Tomtoma by SNS nič viac nezískala. Oligarchovia v pozadí by si mohli zobrať akurát podiel z preplatených hlasov za voľby.

Naopak, ostať pri súčasnej vláde dáva oligarchom v pozadí SNS šancu si ešte na tomto štáte zarobiť. Samotný elektorát sa nestratí. Pravdepodobnosť rastu preferencií je vyššia ako ich poklesu, hoci s odstupom času ten nárast bude menší ako by bol túto jeseň.

Most-Híd

Nádeje slušných ľudí sa upierali na stranu Most-Híd. Avšak aj táto strana má oligarchu v pozadí. Ten určil, že strana pôjde do koalície so Smerom. Poslanci pôsobia autonómnejšie ako u ich koaličných partnerov, ale za 2 roky šebejovania im už latka morálky a dôstojnosti klesla tak hlboko, že ani krvavé paprče ich koaličného partnera (pričom dôkazy o prepojení objednávateľa vraždy a Smeru sa asi nikdy nenájdu, pretože sa zrejme nenájde ani samotný páchateľ a ani objednávateľ) by nič nezmenili na ich ochote obetovať sa v mene hrádze proti extrémizmu.

V skutočnosti by Most ani keby jednotne chcel predčasné voľby, tieto nemohol dosiahnuť. Kotleba by sa nemohol pridať k hlasovaniu o predčasných voľbách, lebo by tým dal Ficovi do rúk veľmi silnú kartu. Fico by tvdril, že bráni Slovensko pred prevratom organizovaným zo zahraničia (Sorosom) a mohol by ĽSNS označiť za zradcov, ktorí sú s ním prepojení. Ani numericky to nesedí. Ak by mala koalícia bez Mostu 67 hlasov, tak zvyšok by vlastne aj tak nestačil na schválenie ústavneho zákona o predčasných voľbách.

Vysloviť nedôveru vláde by Most síce mohol, ale bez ĽSNS by sa ani to nepodarilo. Aj v tomto prípade by nakoniec vláda Fico IV dostala dôveru (napríklad pri neúčasti Kotlebovcov). Pravdepodobnosť, že by prezident mohol blokovať vládu Smer+SNS s tichou podporou ĽSNS by bola podľa mňa nižšia, ako pravdepodobnosť, že by Ústavný Súd zbavila prezidenta Kisku funkcie. Výsledok by bol pre oligarchiu v pozadí Mostu katastrofálny. Nielenže by prišli o možnosť ošklbať ešte trošku tento štát, ale dvojkoalícia by obsadila ich rezorty, zastavila podporu južného Slovenska a „odhalila“ korupciu ich bývalých ministrov. Časť ich voličstva je na korupciu citlivá a toto by úplne stačilo k tomu, aby Most-Híd odišiel na smetisko dejín.

Naproti tomu ostať v koalícii okrem uspokojenia svojich oligarchov ponúka politikom možnosť podplatiť svoje voličstvo. Takže popri sociálnych balíčkoch budú aj južno-slovenské balíčky. A strana bude mať šancu v roku 2020 preliezť do parlamentu. Pokiaľ voličstvo totalitných strán (Smer, SNS, ĽSNS) bude v nasledujúcich voľbách voliť, každá iná strana bude mať veľkú šancu na účasť vo vláde v prípade zmeny vlády. A ak by koalícia pokračovala ďalej, bude môcť Most-Híd ďalej stavať hrádzu proti extrémizmu. Oligarchovia vždy môžu presedlať na SMK.

Z týchto dôvodov nebol nikdy dôvod, aby koalícia pripustila predčasné voľby, napriek rečiam politikov. Naopak skôr to vyzrelo, že sa hľadá zámienka na zásah proti demonštráciám. Vládna moc ich považuje za pokus o štátny prevrat zorganizovaný zahraničím (hlavne už spomínaným Sorosom). Našťastie veľkosť demonštrácií a absencia násilia na nich im zobrali možnosť reagovať silou, preto použili trik. Formálne teda urobili rekonštrukciu vlády. Koza je celá a vlk sýty.

Máme byť sklamaní?

Aj keď protesty nepovedú k predčasným voľbám (čo je správne riešenie v duchu západoeurópskych tradícií), nemusíme byť sklamaní. Protesty neprinesú zmenu vlády, ale majú ešte iný, veľmi dôležitý účel. Neovplyvnia Zlo, ktoré nám vládne, ale môžu ovplyvniť Ticho, ktoré sa proti zlu neozýva. Prokurátor Špirko by asi mlčal, keby do ulíc nevyšli desaťtisíce ľudí a nežiadali slušnosť. A je ešte veľa ľudí, ktorí sa boja, alebo len nechcú riskovať a sú ticho. Títo ľudia sa prestanú báť. Verejne vystúpia, odhalia ďalšie chápadlá chobotnice a možno spôsobia to, že nerozhodnutí, či apatickí občania sa volieb zúčastnia a nezvolia pokračovanie súčasnej politiky.

Rovnako je možné, že Európska Únia bude minimálne tak znepokojená ako pani exministerka spravodlivosti a bude vyvíjať tlak na vyššiu transparentnosť aspoň v oblasti rozdeľovania eurofondov. Toto môže vládnemu zlepencu odobrať posledných občianskych voličov, ktorí väčšinovo preferujú EÚ a nedôverujú slovenským politikom. Úloha opozície je, aby pokles preferencií súčasnej vládnej koalície bol sprevádzaný nárastom ich hlasov alebo aspoň, aby sa tieto hlasy nepreniesli do nejakej inej kolektivistickej strany ako napríklad ĽSNS.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Vy ste tu pre nás, nie my pre vás, odkazujú farmári Matečnej

Viac ako sto farmárov z rôznych oblastí Slovenska sa stretlo so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva, polície a prokuratúry.

DOMOV

Dobré ráno: Jedna vec, v ktorej je Slovensko lepšie ako Česko

Ako vyzerá turbulentná politická situácia v Česku.

DOMOV

Fico nepripustil chyby, viní Kisku a médiá

???????My nikam neodchádzame, povedal Robert Fico na sneme Smeru v Častej- Papierničke.


Už ste čítali?