O súdnictve

Autor: Marek Mačuha | 19.9.2017 o 21:19 | Karma článku: 4,63 | Prečítané:  635x

Stav našej justície považujem za najväčší problém Slovenska. Úroveň prokuratúry je tiež zlá, príklad z Česka ukazuje, že napriek zlému systému je možné výrazne zlepšiť fungovanie prokuratúry. Horšie je to so sudcami.

Hierarchia súdov

Rozhodnutie prvostupňového súdu je neprávoplatné, ak sa strany sporu proti nemu odvolajú. Čo to presne znamená a aké to má dôsledky?

Dôsledky sú, že tou istou vecou sa buď v merite veci, alebo aspoň po procesnej stránke zaoberá vyššia inštancia a tým sa predlžuje čas, kým padne definitívny rozsudok. Ak súd vyššej inštancie vráti vec späť na prejednanie súdu, na rozhodnutie ktorého sa jedna strana sporu odvolala, môže to znamenať dve veci:

1. Súd nižšej inštancie neodviedol dobre svoju prácu
2. Súd vyššej inštancie rozhodol nespravodlivo (čiže neodviedol dobre svoju prácu)

Ak súd vyššej inštancie nevráti vec naspäť na nižší súd, tak všetko prebehlo ako malo, akurát sa zbytočne predĺžil spor.

Ak súd nižšej inštancie neodviedol dobre svoju prácu, mal by byť sudca potrestaný. V prípade rozhodovania poroty, by mohli byť potrestaní tí, ktorí prehlasovali ostatných. Neodviedli dobre svoju prácu, takže ju musel urobiť niekto iný. Opakované neodvádzanie svojej práce by podľa mňa malo vyústiť do zbavenia funkcie sudcu.

V každom prípade, nezávisle od toho akými súdmi sa prechádza počas odvolávaní sa jednotlivých strán sporu, existuje inštancia, ktorá povie definitívny verdikt a niet voči nej odvolania. Načo sú potom potrebné všetky tie rozhodnutia ostatných súdov?

Podľa mňa je dosť pochybné, či sa dosiahne spravodlivosť, pokiaľ jeden súd tvrdí jedno a druhý niečo iné. A aj v prípade konsenzu medzi súdmi, trvá súdny proces vďaka odvolávaniam príliš dlho. Pokiaľ majú dvaja právnici tri právne názory a naši sudcovia (na rozdiel od takého starozákonného sudcu Šalamúna) sú v prvom rade právnici a až potom „spravodliví“, tak nemožno vylúčiť, že v súdnom spore bol najsprávnejší rozsudok prvostupňového súdu a vyššie súdy mali nesprávny právny názor. Pokiaľ definitívny rozsudok vyrieknu súdy vyššej inštancie, možno ani netreba súdy nižších inštancií.

Počet sudcov

Pozrel som sa, ako funguje súdnictvo vo vyspelejších európskych krajinách. Našiel som krajinu, ktorá mala na wikipédii informácie o súdnictve – Dánsko. A zistil som šokujúcu vec: v Dánsku (má trochu viac obyvateľov a trochu menšiu rozlohu ako Slovensko) zvládalo v roku 2011 justíciu 380 sudcov a u nás sa zdá byť je sudcov málo, pričom v roku 2013 ich bolo až 1284 !

Ak zoradíme sudcov od najlepšieho po najslabšieho, tak ¾ našich sudcov sú pravdepodobne slabší ako najslabší sudca v Dánsku a každý ďalší sudca bude pravdepodobne ešte slabší ako sú súčasní sudcovia. Pri kvalite našich právnických fakúlt je skôr pravdepodobné, že počet sudcov porovnateľných s najslabšími dánskymi sudcami môže byť najviac 100. Preto si myslím, že je dosť pravdepodobné, že sudcovia majú toľko práce preto, že si ju sami svojou nekvalitnou prácou robia. Ďalším bonusom menšieho počtu sudcov by bolo, že by sa našli peniaze na súdnych asistentov a tak by sa sudcovia mohli venovať súdnym sporom a nie byrokracii.

Aj v porovnaní s minulosťou je evidentné, že sudcov neustále pribúda, zatiaľ čo ich výkon je stále nedostatočný. V roku 1989 bolo sudcov len do 750 (aspoň to som vyčítal z grafu 4 z dokumentu https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Statistika sudy a sudcovia/analyza_sudnictva_2011.pdf ).

Kratší súdny proces

Rozsudok by mal byť právoplatný hneď. Odvolanie by nemalo byť možné, miesto toho by malo byť možné žiadať o nový proces, pričom o novom súdnom procese by rozhodoval najvyšší súd. Nový súdny procese by sa konal iba ak by sa objavili nové dôkazy.

Nemožno však úplne vylúčiť, že počas súdu nedôjde k porušeniu práv jednotlivých strán sporu. V takom prípade je možné požiadať o preverenie procesu (napr. najvyšším súdom), pričom jeho výsledkom musí byť buď potrestanie sudcu a stanovenie nového procesu, alebo zamietnutie a definitívna platnosť pôvodného rozsudku. Zákon by mal dostatočne presne určiť ako bude takýto sudca potrestaný vrátane možnosti zbavenia funkcie (o vine a potrestaní by však nemal rozhodovať iný súd zložený zo sudcov, ale porota bez sudcov – pozri nižšie). Polícia by zároveň mala preskúmať, či nebol sudca podplatený. V prípade zamietnutia preverenia, bude musieť žalujúca strana platiť dostatočne veľké súdne poplatky, aby tu nebola motivácia zahlcovať systém žiadosťami o preskúmanie procesu. Vždy tu ostane možnosť žalovať Slovenskú republiku v Štrasburgu.

Toto by si však vyžadovalo, aby úroveň sudcov bola ďaleko vyššia ako je teraz. Ale počet sudcov by mohol byť nižší, pretože jedna vec by sa neprejednávala viackrát. Niektoré paragrafy (hlavne z občianskeho poriadku) by riešili súdy v blízkosti občana. Mohlo by to byť tak 40 súdov po 5 sudcov (spolu 200). Zložitejšie veci by riešili priamo súdy na úrovni krajov a špecializovaný súd (9 x 15 sudcov = spolu 225 sudcov). Nakoniec by tu bol najvyšší súd, ktorý by riešil preverovanie dovolaní z nižších súdov a poskytoval definitívny a záväzný právny výklad. Mohlo by to byť tak 30 sudcov. Spolu s ústavnými sudcami by to bolo 470 sudcov, čo je o 1/3 viac ako v Dánsku ale stále menej ako doteraz. Zároveň by to znamenalo, že najslabšie 2/3 sudcov (viac ako 800) by skončili. Takto by nakoniec tí, čo ostanú mohli mať vyšší plat a ešte by štát na tom ušetril.

Prechod na takýto systém si vyžaduje sa postupne zbaviť sudcov, ktorí nespĺňajú odborné alebo morálne kritériá. Toto by bola citlivá otázka, ale najprv by sme sa mali zhodnúť na systéme a potom môžeme hľadať transformáciu na tento systém. Napríklad tak, že počas prechodného obdobia všetci sudcovia a neskôr už len noví sudcovia by nemohli hneď súdiť sami, ale v porote s inými sudcami. Po určitom čase by boli promovaní na úplných sudcov. Takisto by bolo potrebné efektívne prelustrovať sudcov (tak aby reálne spĺňali kritéria pre sudcov, vrátane preverenia majetkových pomerov). Toto by bola najväčšia slabina systému, lebo určite nechceme, aby ostala súdiť najslabšia, či najskorumpovanejšia tretina sudcov.

Porovnanie s inými krajinami

Pri pátraní po iných súdnych systémoch som sa dostal k reportu EÚ o stave justície z roku 2012. Tam som objavil mnoho ďalších zaujímavých informácií o súdnictve aj prokuratúre.

Tabuľka 5.1 ukazuje počet prvostupňových súdov. Dánsko ich má len 24, Fínsko 27 a  väčšie Švédsko 60. My ich máme až 54. Extrémne veľa ich má Rakúsko a Švajčiarsko. V každom prípade je možné mať menej prvostupňových súdov a tu by som neváhal zlúčiť mnohé okresné súdy.

Kapitola 9.2 popisuje efektivitu sudcov. Spomedzi porovnateľných krajín (ČR, Rakúsko, Škandinávia, Švajčiarsko) majú všetky vyššiu hodnotu tzv. clearance rate (pomer ukončených a nových prípadov) a okrem Švajčiarska nižší čas spracovania prípadu (disposition time).

Pri kriminálnych súdoch sme na tom s clearance rate lepšie, ale disposition time je ďaleko vyšší ako napríklad v Dánsku či Nórsku (tabuľka 9.16).

Zaujímavá kapitola 11.4 hovorí o motivácii sudcov - je to pomer príjmu nastupujúceho sudcu a sudcu na konci kariéry voči priemeru krajiny. U nás je to 2,9 a 4,4. V Dánsku 1,0 a 2,0. Podľa tabuľky 11.19 majú u nás sudcovia navyše ďalšie benefity, zatiaľ čo v Dánsku nie. Takže náš okresný sudca už pri nástupe má v porovnaní s ostatnými spoluobčanmi ďaleko viac ako sudca najvyššieho súdu Dánska. Existujú teda krajiny, kde sudcovia za relatívne menší plat a s vyššou motiváciou pre kariérny rast s nižším počtom majú kratšie súdne procesy a lepšie rozsudky.

Zdá sa, že smerovanie súdnictva od Nežnej revolúcie v roku 1989, t.j. zdvojnásobenie počtu sudcov, navýšenie príjmov a "zabetónovanie" sudcu na svojej stoličke vytvára zlé a závislé súdnictvo.

Sudca verzus súd

Pretože je možné, že v spore medzi sudcom a preverovacím súdom nemusí mať pravdu preverovací súd, sudca by mohol byť nespravodlivo potrestaný. V takom prípade by mal mať možnosť, aby jeho trest potvrdila ešte ďalšia nezávislá porota. Toto popíšem ďalšom blogu. Tento problém je nezávislý od zmeny súdneho systému, princíp, že sudcu nesúdi sudca, ale porota z ľudu by ušetril peniaze, ktoré si vysúdili sudcovia v sporoch so štátom či médiami.

Záver

Náš súdny systém je neefektívny, zdĺhavý, rozsudky si navzájom odporujú. Kvalita sudcov je nahradená kvantitou, rovnako ako aj rozhodovanie. Miesto jedného rýchleho procesu, v ktorom sa kvalitní sudcovia venujú jednej veci krátke obdobie a následne vyhlásia jeden rozsudok, tu máme dlhotrvajúce súdne spory s rozsudkami, ktoré vyšší súd ruší.

Systém odvolania je preto treba zmeniť, súdne spory skrátiť. Najkratší súdny spor je spor bez možnosti odvolania. Aby však sudca nemal, absolútnu moc, je potrebné mať aspoň určitú kontrolu, ktorá však bude spočívať v identifikácii porušení zákona a nie v rozličnom právnom výklade. Porušenie zákona musí mať dohru v disciplinárnom konaní. O ňom však nemajú rozhodovať zaujatí sudcovia či iní právnici, ale občania.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Má o víťazstve pravdu Fico alebo Sulík? Odpoveď im môže dať Hlina

V okresných štruktúrach SaS majú výhrady.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Voľby vyhrali všetci. Hľadajú sa porazení

K víťazstvu sa hlásia skoro všetci.


Už ste čítali?