reklama

Premnoženie

Príroda sa dokáže brániť premnoženiu jedného druhu. Preto je taká rozmanitá. Problém má len s jediným druhom: Homo sapiens sapiens. Tento druh do nej dokáže zasiahnuť tak, že si nevie rady. A tento druh je niekde premnožený.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Premnoženie a príroda

Začnem s matematickými úlohami.

Ovce a vlky

Na ostrove žijú ovce, ktoré jedia trávu a tej je dostatočné množstvo. A žijú tam aj vlky, ktoré jedia iba ovce. Jeden vlk zje jednu ovcu každý týždeň. Koľko bude trvať, kým 4 vlky zjedia 100 oviec?

Ako úloha pre základné školy je to ľahké. Ak však skúsime náš model doplniť o isté intuitívne tušené informácie, stane sa zložitým. Intuitívne je jasné, že čím viac bude vlkov a menej oviec, tým väčšia bude šanca, že vlk namiesto večere bude bojovať o prežitie s konkurenciou. Takže je možné, že po určitom čase sa rýchlosť pojedania oviec spomalí. Systém sa môže ustáliť v rovnováhe, pri ktorej počet oviec, ktoré pribudnú bude zodpovedať počtu oviec, ktoré vlky zjedia. Rovnako aj rozmnožovanie vlkov je limitované dostatkom potravy a priestoru.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Systém však môže skončiť aj v takej rovnováhe, ktorú si neželajú ani vlky. Ak zjedia príliš veľa oviec (možno ani nemusia všetky), začne im hladovka, zoslabnú a možno už nebudú schopné tých pár posledných kusov uloviť a všetky pomrú. Ak ulovia všetky ovce, tak umrú určite.

Jogurtové baktérie

Predstavte si, že si idete urobiť jogurt. Do 100ml mlieka dáte 1000 jogurtových baktérií. Pokiaľ sa jedna baktéria rozdelí na 2 každú hodinu, koľko baktérií bude po jednom dni ? A koľko po jednom mesiaci ? A kedy bude jogurt hotový ?

Táto úloha je pre stredné školy a študenti by tu uplatnili znalosti exponenciálnych funkcií. S dodaním informácií koľko látok táto baktéria potrebuje, aby sa rozmnožila sa dá určiť aké množstvo baktérií je maximom pre náš jogurt. Ale to, kedy bude jogurt hotový závisí aj od toho, či sa baktérie budú vedieť dostať k týmto látkam. Pokiaľ bude baktéria obklopená mnohými vrstvami ďalších baktérií, tak sa k nej potrebné látky nedostanú, alebo sa dostanú neskôr a jej rozmnožovanie môže byť spomalené alebo úplne zastavené. Navyše baktéria má len určitú životnosť. Takže aj tu príroda zabráni premnoženiu baktérií obmedzením (dostupnosti) ich potravy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľkonočný Ostrov

Veľkonočný ostrov je izolovaný ostrov v Tichom oceáne, kde podľa názoru mnohých vedcov príroda ukázala, ako dokáže korigovať komplementárny jav k premnoženiu – vyhubovanie. Na tomto ostrove žili pred 5 storočiami ľudia, ktorí postupne vyklčovali svoje lesy. Dôsledkom toho potom došlo k zvetrávaniu pôdy, hladomoru a rýchlemu zníženiu ľudskej populácie.

Tieto príklady ukazujú, že v prírode existujú regulačné procesy, ktorými sa zabraňuje premnoženiu.

Premnoženie druhu homo sapiens sapiens

Človek, či chceme a či nie, je tiež len živočích a súčasť prírody. Príklad s Veľkonočným Ostrovom ukázal, že aj on je citlivý na úbytok potravy a podobne ako hladné vlky, ktoré pojedli všetky ovce, aj ľudská populácia môže klesať. V minulosti sa to stávalo z dôvodov klimatických alebo ľudskej agresívnej nátury. Na tomto jave sa často podieľala aj príroda pomocou svojich najmenších členov – vírusov a baktérií. Pokiaľ žilo veľa ľudí v chudobe a nečistote, tak sa na týchto miestach rozmnožili choroby, ľudia poumierali a keď ich už bolo menej, mohli sa opäť (v chudobe) rozmnožovať. Alebo mohli aj bohatnúť vďaka napredovaniu civilizácie. Napríklad medzi rokmi 1300 a 1350 poklesla populácia Európy o 10 % (pričom mor z polovice 14. storočia mal možno až 50% úmrtnosť).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spolu s bohatnutím spoločnosti, bohatla počas priemyselnej revolúcie aj jej chudobnejšia časť a tak sa pôrodnosť znižovala. Toto nastalo na Západe počas 19 storočia. S výnimkou obdobia po 2. svetovej vojne (čo boli časy núdze) sa pôrodnosť neustále pomaly znižuje. V súčasnosti je v Európe na úrovni 1,58 (dieťaťa na jednu ženu), v USA na úrovni 1,9. Pokles pôvodného obyvateľstva západných krajín ako celku je pre najbližšie roky nezvratný.

V Afrike, na druhej strane, v mnohých štátoch dosahuje fertilita hodnoty vyššie ako 5. A týka sa to aj takých zaľudnených krajinách ako DR Kongo (6,0 pri 80 mil.), Uganda (5,8 pri 37 mil.), Nigéria (5,7 pri 180 mil.).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Plocha ornej pôdy sa v týchto krajinách zvyšuje len veľmi pomaly (zo 41% v roku 1971 na 43,8% v roku 2011, teda 0.16% ročne pri populačnom raste 2,8% ročne). Keďže nedochádza k dostatočnému rozvoju krajín a poľnohospodárska produkcia rastie už pomalšie ako v predchádzajúcich desaťročiach, dostávajú sa obyvatelia týchto krajín do pozície vlkov, ktorým ubúdajú ovce (alebo oviec, ktoré pojedajú trávu rýchlejšie ako stíha rásť).

Svet ako celok zatiaľ nie je premnožený, hustota obyvateľstva vyspelých krajín - Anglicko, Holandsko, Nemecko či Japonsko, je podstatne vyššia ako hustota obyvateľstva Alžírska či DR Kongo, ale celosvetovým problémom je hlavne Afrika (nechcem tým tvrdiť, že Brazília, Bangladéš či Vietnam nie sú problém, len fertilita je tam okolo 2, čiže žiaden významný prírastok obyvateľstva nehrozí).

Ako reaguje príroda na premnoženie ľudí

Príroda na to reaguje tak ako vždy. Človek je tvor zabíjajúci, takže tí, ktorí majú schopnosť zabíjať ostatných prežijú, zatiaľ čo tí druhí umrú. To sú zákony (občianskych) vojen v Afrike. Možno je tu malé lokálne špecifikum, že vojakmi-vrahmi sú často deti.

Druhý spôsob - klimatické zmeny – je z geografického hľadiska veľmi nepresný. Vyrúbanie pralesov v Brazílii, či na Borneu, rozširovanie plochy púští, ako aj zvyšovanie teploty Arktídy majú dopad takmer všade. V miestach, kde dochádza k narúšaniu prírody, nie sú klimatické dopady dostatočne významnejšie ako inde.

Tretí spôsob sú choroby. Príroda to v minulosti zvládala poľahky. Človek sa poranil a hneď tu bol tetanus. V bežných domácnostiach príroda ponúkala žltačku, či iné choroby. V Afrike sa prírode darilo udržiavať populáciu na nízkej úrovni až do 19 storočia (ak by totiž populácia rástla tempom 2% ročne aj predtým, tak okolo roku 1000 by musela mať Nigéria 1 obyvateľa, aby mala v roku 2016 180 miliónov). Vtedy prišiel biely muž a priniesol lieky. Vďaka ním už bežné africké choroby neudržiavali populáciu druhu homo sapiens sapiens v rozumných mierach. V uplynulých 50 rokoch sa príroda pokúšala o inováciu – HIV, ebola, zika. Biely muž opäť zasahuje a tak sa Afričania (ale aj obyvatelia iných chudobných regiónov sveta) premnožujú.

Na rozdiel od príkladov zo začiatku tohto blogu, majú obyvatelia Afriky okrem rozmnožovacej schopnosti aj schopnosť migračnú. Keďže ich vlastná krajina im poskytuje iba hlad, chudobu a vojnu, tak ju opustia a idú tam, kde je prestretý stôl.

Čo s premnožením ľudí?

Zatiaľ čo vyspelé krajiny majú mnoho príčin prečo fertilita klesá (pre bohatých sú deti drahé, ale aj u nezamestnaných bol zaznamenaný pokles fertility), na nerozvinuté krajiny nefunguje nič. Je tu však jedno riešenie, ktoré sa používa odpradávna na domáce zvieratá a volá sa sterilizácia. Zatiaľ čo mačka je sterilizovaná, lebo to chce jej majiteľ, sterilizácia ľudí prichádza do úvahy len z ich vlastnej vôle.

Je ale mať 10 deti v takýchto krajinách skutočne dobrý nápad? Koľké z nich sa dospelosti nedožijú, lebo stúpia na mínu, koľké v prestrelke s inou detskou vojenskou skupinou? Možno by sa rodičia rozhodli podstúpiť sterilizáciu ešte v čase, kým majú len jedno či dve deti. Niekto (biely muž) by im nielen zaplatil zákrok, ale ešte by ich deťom vyplácal po určitú dobu nejakú na miestne pomery zaujímavú finančnú čiastku. Možno by preferovali hotovosť na ruku. Táto by asi mala byť menej motivujúca ako dlhodobá podpora detí. Platby by nemuseli byť rovnaké na každé dieťa. Ak by šla na sterilizáciu matka 3 detí, tak by napríklad nasledujúcich 10 rokov dostávala mesačne 40 dolárov na každé dieťa. Ak by šla na sterilizáciu matka jedného dieťa, toto by dostávalo celých 120 dolárov. Motivácia by teda bola v tom, že by sa rodičia zamysleli, či chcú mať počet detí pod kontrolou a následne by boli motivovaní, aby ich deti dosiahli určité vzdelanie (čiastka by šla dieťaťu, len keby sa učilo). Pokles pôrodnosti by o generáciu neskôr už nemusel byť takto podporovaný. Zároveň by sa znížil tlak na migráciu, pretože rodičia by vedeli, že prídu o platby pre deti. Tieto deti by následne mohli pomôcť svojej krajine viac ako posielaním peňazí z vyspelých krajín.

Vyspelý svet doteraz "pomáhal" Afrike a iným chudobným regiónom sveta tak, aby mal dobrý pocit zo svojej charitatívnosti. Podpora vo forme lacných liekov, ale zvyšuje populáciu a tým aj chudobu. Platby všeobecne končia v rukách vojenských veliteľov a diktátorov, takže vlastne vyhadzujeme peniaze do komína. Navyše krajiny v oblastiach tropických pralesov deforestáciou prispievajú k celosvetovým klimatickým problémom (ako som písal v blogu Deforestácia). Toto všetko spolu s alarmujúcim nárastom populácie, ktorý ústi do ekonomickej migrácie, by nás malo motivovať k hľadaniu skutočných riešení príčin problémov. A tým riešením nie sú obdoby sociálnych balíčkov, ani premena pralesov na palmové plantáže, ale radikálne zníženie prírastku obyvateľstva. Čína to pochopila už dávnejšie.Teraz to treba uskutočniť hlavne v Afrike.

Zdroje, z ktorých som čerpal:

https://en.wikipedia.org/wiki/Human_overpopulation

https://en.wikipedia.org/wiki/Malthusian_catastrophe

https://en.wikipedia.org/wiki/Medieval_demography

https://en.wikipedia.org/wiki/Income_and_fertility

https://en.wikipedia.org/wiki/Total_fertility_rate

http://www.tradingeconomics.com/sub-saharan-africa/agricultural-land-percent-of-land-area-wb-data.html

http://www.undp.org/content/dam/rba/docs/Working%20Papers/Food%20Production%20and%20Consumption.pdf

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  237
  •  | 
  • Páči sa:  2 092x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu