O dopravnej polícii

Autor: Marek Mačuha | 10.1.2017 o 19:51 | Karma článku: 3,85 | Prečítané:  1363x

Početnosť našich policajných síl je veľmi veľká. Pretože naše správanie sa v doprave je determinované postojom k pravidlám, dopravné predpisy sa vo veľkom porušujú a vyšší počet policajtov stav nezlepšuje. 

Motivácia dopravnej polície

Dopravná polícia je motivovaná zbierať pokuty. Z údajov za roky 2011-2015 je korelácia medzi sumou vyzbieraných pokút a počtom úmrtí pri dopravných nehodách -0,62 (pri ťažko zranených -0,61). 

Ak sa ale zoberie štatistika iba od roku 2012, tak je korelácia pri úmrtiach iba -0,11 a pri ťažko zranených je 0,3. Znamená to, že čím viac pokút polícia vyberie, tým viac je paradoxne na našich cestách ťažko zranených pri dopravných nehodách. Takže spoločenské dobro (menej mŕtvych a zranených pri dopravných nehodách) nemusí byť dosiahnuteľné navyšovaním počtu policajtov, ktorí budú motivovaní vyzbierať čo najviac pokút. Možno sa totiž vyberajú pokuty, za také porušenia dopravných predpisov, ktoré nemajú vplyv na nehodovosť.

Netvrdím, že pokuty nemajú vplyv na nehodovosť, či jej fatálne dôsledky. Myslím si, že naša neúcta k dodržiavaniu pravidiel má za následok porušovanie dopravných predpisov a tým aj viac nehôd. A pokuty môžu mať výchovný rozmer, pretože porušovanie predpisov nebude viesť k zisku ale k strate. Ohľaduplnejšie správanie a dodržiavanie predpisov by teda mohlo viesť k znižovaniu nehodovosti a dôsledkov dopravných nehôd.

Ako uvádza pán Drahovský vo svojom blogu z roku 2009, pri náraste počtu dopravných priestupkov porušenia maximálnej povolenej rýchlosti o 61% klesol počet zabitých a ťažko zranených o 20%. Nemyslím si, že narástol počet porušení predpisov, narástol počet prípadov, keď to polícia zaznamenala. Keďže však pokles zabitých či ťažko zranených nezodpovedal nárastu počtu zaznamenaných dopravných priestupkov, je pravdepodobné, že časť nárastu pokút bola na miestach, kde vyššia rýchlosť nepredstavovala vyššie riziko a naopak iné dopravné priestupky neboli odhalené, pretože polícia sa zamerala na meranie rýchlosti. A práve tu je priestor na zlepšenie. 

Musí zaznamenať dopravný priestupok policajt ?

Nie je nevyhnutné, aby dopravný priestupok zaznamenal policajt na mieste. Úplne stačí, keď o dopravnom priestupku existujú jednoznačné dôkazy. Objektívna zodpovednosť a dôkaz o dopravnom priestupku budú motivovať majiteľov dopravných prostriedkov, aby sa (s) nimi dopravné priestupky nepáchali. Policajti tak budú môcť kontrolovať dopravu v miestach, kde dochádza k opakovaným nehodám.

Vyhodnotenie toho, či na fotografii (alebo na sekvencii záberov z kamery) došlo k spáchaniu dopravného priestupku trvá rádovo menej ako vyčkávanie na mieste, kým sa priestupok stane. Nie sú na to potrební dvaja policajti a policajné vozidlo, úplne stačí jeden policajný úradník za počítačom. Títo dvaja policajti vo vozidle vybavenom kamerou (alebo dvomi) môžu riešiť prípady preplnených aut s futbalovými reprezentantmi. Alebo môžu ísť do civilu. Máme ich tu dosť veľa.

Prečo to polícia nevie ?

Polícia je veľká a neefektívna inštitúcia, u ktorej je problém nastaviť motivácie jej príslušníkom. Ďaleko jednoduchšie je motivovať podielom z pokút súkromný sektor. Pokiaľ do výberu pokút pri určitých dopravných priestupkoch bude zapojený súkromný sektor, motivácie povedú k efektívnejšiemu výberu pokút. Každý občan síce môže nahlásiť dopravný priestupok, ale ak ho aj nasníma vlastnou kamerou, je otázne, či sa to ako dôkaz môže použiť. Toto by pri dôkazoch o dopravných priestupkoch získavaných súkromnými firmami odpadlo, pretože umiestnenie kamier by bolo schválené políciou a bolo by to podľa zákona. Tak ako pri kamerách umiestnených políciou by bolo nevyhnutné, aby nedošlo k porušeniu práv na súkromie. Ale účelom je snímať dopravnú situáciu vo verejnom priestore, takže spoločenské dobro predchádzania dopravným nehodám je asi vyššie, ako súkromie účastníkov dopravy. Túto otázku by bolo potrebné vyriešiť bez ohľadu na to, kto by bol vlastníkom kamery, ktorá bude snímať dopravu.

Polícia je silová zložka, takže podobne, ako môžu policajti pri dopravnom priestupku pýtať peniaze bokom (pretože nemáme v každom policajnom aute kameru), mohli by aj policajti za počítačom miesto oficiálneho výberu pokút, vyberať pokuty na vlastné účty. Súkromný sektor by takéto obchádzanie pravidiel mal veľmi sťažené. Jednak by existovala konkurencia a polícia by tu vystupovala ako kontrolór. To by jej mohlo ísť lepšie ako kontrolovať vlastných kolegov.

Ako to má fungovať

Navrhujem, aby dôkazy o dopravných priestupkoch mohli zbierať aj súkromné spoločnosti, ktoré by museli spĺňať určité bezpečnostné kritéria. Po registrácii (a lustrácii majiteľov, pracovníkov a pod.) by dostala takáto spoločnosť licenciu a mohla by dodávať videozáznam/fotografie o dopravných priestupkoch.

Spoločnosť by mohla požiadať o umiestnenie kamery. K tomu by sa vyjadrili úrad na ochranu osobných údajov a polícia. Úrad by posúdil, či záber z kamery nezasahuje do súkromných priestorov, ak áno navrhol by skryť (napr. prelepiť) danú časť záberu, takže by na zábere bol len verejný priestor. Polícia by zasa rozhodla, či dané miesto už nie je pokryté iným záberom inej kamery a posúdila by, aké dopravné priestupky môže táto kamera zdokumentovať. Súkromná spoločnosť by po schválení kamery mohla začať vyhodnocovať záznam a pripravovať podklady pre políciu. Tie by nahrala do policajného systému a k súboru by pribudol časovým zámkom a digitálny podpis. Tento súbor by nebolo možné vymazať ani modifikovať (takže policajná kontrola by napríklad mohla odhaliť prípad, že niekto nevydáva pokuty, ale vyberá ich mimo systém) a bol by archivovaný.

Polícia by na základe týchto podkladov rozhodla, či začne priestupkové konanie. Súkromné spoločnosti by teda neurčili, kto bude platiť akú pokutu, len by dodali fotografie z kamery, ktoré by čo najjednoznačnejšie poukazovali na dopravný priestupok. 

Ak polícia začne priestupkové konanie a majiteľ vozidla zaplatí pokutu, súkromná spoločnosť dostane jej časť (povedzme polovicu).

V prípade, ak majiteľ vozidla odmietne zaplatiť pokutu, dôjde k súdnemu pojednávaniu. Prokuratúra predloží dôkazy získané políciou od tejto súkromnej spoločnosti. Súkromná spoločnosť bude musieť presvedčiť súd, že snímky sú autentické, prípadne, že čas na snímkach zodpovedá realite (Polícia by mala vykonávať pravidelné kontroly, či kamery stále spĺňajú požadované kritériá). Takže bude mať určité náklady spojené so súdnym pojednávaním.

V prípade, že súd pokutu uzná, dostane štát určitú časť pokuty a zvyšok dostane daná spoločnosť. Suma pokuty platená po súdnom rozhodnutí by však bola vyššia ako základná sadzba (aby bol majiteľ vozidla motivovaný zaplatiť, ak dopravný priestupok spáchal). V prípade, ak súd určí, že k dopravnému priestupku nedošlo, tak daná spoločnosť na tom prerobí, pretože náklady súdu bude znášať ona. 

Takto bude súkromná spoločnosť motivovaná, aby poskytla polícii kvalitné a nespochybniteľné dôkazy. Bude v jej záujme nájsť spôsob, ako dopravné priestupky efektívne zaznamenávať. A následne, pre takúto spoločnosť nebude problém zaznamenať dôkaz o dopravnom priestupku aj na miestach, kde polícia nechodí, lebo sa jej to tam neoplatí.

Ďalej sa musí určiť pravidlo, v akej časovej lehote musí byť dôkaz o dopravnom priestupku dodaný, rovnako ako aj pravidlo, ktorá spoločnosť sa vyberie v prípade viacerých zdokumentovaní toho istého priestupku (v prípade, že ich je viac v postačujúcej kvalite, výber by mal byť náhodný).

Ďalej sa musia určiť minimálne technické parametre digitálneho záznamu, ako aj to, že tento záznam musí byť polícii k dispozícii na dlhšie obdobie (z dôvodu archivácie ako aj použitia pri objasňovaní trestných činov).

Polícia musí mať za určitých okolností prístup aj k živému vysielaniu každej statickej kamery. Archivácia záznamov, umožní polícii aj spätne prehľadať určité miesta pokryté kamerami. 

Daná spoločnosť predkladá dôkazy, zo strany polície je preto potrebné mať zriadené úložisko, kam táto spoločnosť uloží dáta. Ďalej bude polícia potrebovať ľudí, ktorí na základe týchto podkladov rozhodnú o pokute. Ich počet však bude ďaleko nižší ako počet policajtov. Budú schopní vyhodnotiť ďaleko viac potenciálnych dopravných priestupkov.

Na tomto systéme by mohli získať aj obce. Zo strany týchto spoločností by mohol byť veľký záujem o určité miesta (napr. snímanie autobusového pruhu na Pražskej ulici v smere do centra Bratislavy), a tak by sa prenájom mohol dražiť.

Takto by sa dali zdokumentovať priestupky bez časového parametra (semafory, odbočovanie, križovatky) a v prípade, že kamery budú vedieť poskytovať aj spoľahlivú časovú informáciu, tak aj úsekové meranie rýchlosti, zákaz zastavenia / státia, zákazy s časovým obmedzením.

Záver

Na Slovensku predpisy príliš nerešpektujeme, berieme ich ako niečo dané zhora. Takýto prístup vedie k rozpadu spoločnosti, predpisy sa majú tvoriť zdola a rešpektovať. Na strane rešpektovania predpisov možno ako výchovný prvok zefektívniť výber pokút za dopravné priestupky. Hlavným nepriamym pozitívnym efektom by po znížení množstva dopravných priestupkov potom bolo zníženie počtu dopravných nehôd a ich následkov. Zlepšenie výberu pokút bude efektívnejšie a lacnejšie, ak sa vytvorí systém, v ktorom budú zber dôkazov o dopravných priestupkoch robiť súkromné spoločnosti. 

 

Údaje o sume pokút som čerpal zo stránok http://www.minv.sk/?rozpocet-a-financie a údaje o počte mŕtvych a ťažko zranených zo sekcie dokumenty. Napríklad tuto: http://www.minv.sk/?dokumenty-na-stiahnutie-5&dokument=42&subor=233006

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.


Už ste čítali?