Volebný systém - problém nerovných šancí

Autor: Marek Mačuha | 18.11.2016 o 6:00 | (upravené 20.11.2016 o 21:43) Karma článku: 2,62 | Prečítané:  344x

Vláda vyberá peniaze od niektorých občanov a rozdeľuje ich iným občanom. Takže má motiváciu dávať vybrané peniaze nie v prospech celej spoločnosti, ale hlavne svojim voličom - čistým príjemcom tohto systému.  

Kto to tu (za)platí ?

Predstavte si, že si pozvete pár priateľov na obed. Čo poviete, ak Vám Vaši priatelia demokratickou väčšinou odhlasujú Vaše jedlo? Ak si objednajú to najdrahšie jedlo a nápoje? Pri voľbách je veľká časť voličov iba príjemcami zo štátneho rozpočtu, ktorí napĺňajú tí ostatní. Napriek tomu majú všetci rovnaký hlas. 

Voľby v slovenskom hokejovom zväze

Minulý rok prebehli v slovenskom hokejovom zväze  (SZĽH) voľby predsedu. Volebné právo mali normálni voliči (zástupcovia klubov), ako aj voliči, ktorí toto právo získali len preto, že ich predseda SZĽH menoval do výkonnej funkcie predsedov určitých komisií. Zatiaľ čo normálni voliči zastupovali záujmy svojich klubov, tí druhí mali inú motiváciu. Voľbou doterajšieho predsedu sa mu odvďačili a získali možnosť pokračovať vo svojej funkcii. Takýto systém je podľa mňa nespravodlivý.

Volebný systém má nastavovať motiváciu tak, aby sa maximalizoval prospech všetkých (voličov). Toto pri voľbách SZĽH nebolo zohľadnené. Motivácia predsedu nebola konať v prospech hokeja, ale menovať čo najviac komisií a ich predsedov, aby získal nových voličov.

FIFA - Voľby svetového pohára vo futbale

Ďalším príkladom, kde volebný systém nemotivuje k maximalizácii úžitku, ale ku korupcii je systém voľby svetového pohára FIFA. Vďaka volebnému systému, ktorý nezohľadňoval úspechy a podiely na príjmoch tejto organizácie, získali právo usporiadať šampionát Katar a Rusko.

Aj samotné voľby predsedu boli pravdepodobne skorumpované. Možno preto, že krajiny ako Kiribati majú rovnaký počet hlasov ako napríklad Brazília. Ak by boli počty hlasov odvodené od úspechov reprezentácii v nedávnej minulosti (napríklad účasť na svetovom pohári +1 hlas, postup zo skupiny +1 hlas atď.), tak by mali krajiny, ktoré získavajú organizácii peniaze z televíznych práv silnejšiu pozíciu. Na vyváženie 15 hlasov krajiny ako Nemecko či Španielsko by bolo potrebné podplatiť 15 rôznych delegátov futbalových trpaslíkov. Možno by potom nebola FIFA vnímaná ako jedna z najskorumpovanejších organizácií sveta.

Volebné právo v parlamentnej demokracii

Každý občan (až na pár výnimiek) má právo voliť. Rovnako každý má napríklad aj právo vlastniť majetok.

Štát však právo na vlastnenie majetku obmedzuje výberom daní. Niektorí občania sú takto na svojom práve obmedzovaní, zatiaľ čo iní naopaok od štátu peniaze dostávajú.

Motivácia vládnych politikov kupovať si hlasy občanov, ktorí sú na štáte závislí (lebo od neho viac dostávajú, ako mu platia), by sa obmedzením volebného práva týmto občanom značne zmenšila. Stále by vláda mohla rozhadzovať peniaze na výstavbu futbalových štadiónov v obciach, kde má nadpriemernú podporu. Motivácia robiť ľudí závislými od štátu by sa však znížila. Tak ako predsedovi SZĽH ani vláde by k lepšiemu volebnému výsledku nepomohlo zvyšovanie počtu štátnych zamestnancov či nezamestnaných. Vláde by nepomohlo tesne pred voľbami utratiť peniaze dôchodcom za mimoriadne dôchodky alebo štátnym zamestnancom vyplatiť (či aspoň sľúbiť) prémie. Voliči, na ktorých príjmy má priamy vplyv, by sa jej vo voľbách nemali ako odvďačiť.

Ak by sme zakladali spoločnosť nanovo (ako kolonisti v Amerike v 17. storočí), počet tých, ktorých platíme z našich daní, by bol veľmi nízky, takže motivácia volených politikov korumpovať túto skupinu kvôli znovuzvoleniu by bola malá. Obmedzenie volebného práva "zamestnancom" štátu nenapadlo ani otcom-zakladateľom USA, pretože ich bolo málo (prezident George Washington mal asi 1000 federálnych zamestnancov z 2,5 milióna obyvateľov, prezident Obama má 2,2 milióna zamestnancov z 325 miliónov obyvateľov, t.j. 16 x väčší pomer). 

Sociálny štát motivuje korumpovať voličov

Problém nastal vďaka sociálnemu štátu. Ten spôsobil nárast korumpovateľnej skupiny voličov. A pri dostatočnom počte ich už politici korumpovať aspoň do istej miery musia .

Keď sa na môj návrh pozeráme ako na zmenu existujúcich pravidiel, tak to vyzerá, že niektorým ľuďom chcem zobrať právo voliť. Ak by však toto pravidlo existovalo od začiatku, tak by o právo voliť prišli svojim vlastným rozhodnutím - byť na výplatnej listine štátu. Každý volič by mal dostať možnosť urobiť rozhodnutie, či chce byť poberateľ, t.j. štátom platený alebo chce byť platca, t.j. na chod štátu prispievať formou platenia daní.  Preto bude potrebný postupný prechod a pre prvovoličov sa zohľadní to, že kým nie sú dospelí, nemožno od nich očakávať, že budú platcami daní. 

V súvislosti s nárastom sociálneho štátu, počtu ľudí závislých od štátu a z toho vyplývajúcich motivácii volených zástupcov, mám obavy, že to smeruje k jednému veľkému krachu - koniec koncov, socializmus sme tu budovali 40 rokov a prepadli sme sa (nielen ekonomicky) pri tom dosť hlboko. Práve vtedy tvorili štátni zamestnanci drvivú väčšinu spoločnosti. Možno aj preto sa mnohí báli, či nám nebudú po revolúcii komunisti vo vedení krajiny chýbať. Problémy v západnej Európe (napr. vo Francúzsku) ukazujú, že sociálny štát vytvára masu ľudí od štátu závislých a proti nej nedokážu vystúpiť ani vlády s veľkou podporou (prejavenou aspoň vo voľbách, z ktorých vzišli).

Detaily

Štát o každom občanovi vie nielen jeho vek a trvalé bydlisko, aby vedel určiť či môže voliť a v ktorom okrsku má voliť, ale vie všetky informácie potrebné na určenie toho, či je občan platca alebo poberateľ. Pre toto rozhodnutie by sa mali brať do úvahy určité pravidlá:

  1. Do úvahy by sa malo zobrať nedávne obdobie, možno uvažovať o dĺžke zhodnej s dĺžkou volebného obdobia. Napríklad 4 roky predchádzajúce roku pred voľbami (aby boli k dispozícii dáta).
  2. Pre každého občana štát vypočíta všetky jeho platby štátu a všetky jeho príjmy od štátu a zistí ich rozdiel. Pokiaľ bude rozdiel záporný (takže občan menej zaplatil na daniach a odvodoch ako dostal na rôznych sociálnych dávkach a iných štátnych príjmoch), bude občan o tomto informovaný a môže rozdiel doplatiť, aby mohol voliť. Ak rozdiel do určitého času nedoplatí, vo voľbách nebude môcť voliť. Pokiaľ bude rozdiel kladný (viac štátu zaplatil ako od štátu dostal), bude môcť voliť.

V prvej verzii som mal aj bod 3, v ktorom som chcel, aby provovoliči mali právo voliť. Naformuloval som to však veľmi nepresne a následne u mňa prevážil princíp obmedzenie korumpovateľnosti. Takže mladý občan po dovŕšení 18 rokov by bol rovnako hodnotený ako ostatní a v prípade, že v predchádzajúcom období neplatil dosť, aby sa to vyrovnalo jeho detským a iným sociálnym dávkam, tak voliť nebude môcť. 

Na vyhodnocovanie sa nemôže brať do úvahy budúci stav platný v nasledujúcom volebnom období, takže provovoliči, ktorí budú platiť dane, ešte voliť nemôžu a dôchodcovia, ktorí už dane platiť nebudú, voliť môžu.

Príjmy občana zo štátneho rozpočtu sú hrubá mzda zo zamestnania, ak je zamestnávateľ vlastnený štátom (rozpočtová organizácia alebo podnik s akýmkoľvek vlastníckym podielom štátu). Ďalej sú to všetky sociálne dávky a všetky štátne dôchodky. 

Nakoľko občan môže časť príjmov vrátiť štátu späť v podobe DPH alebo spotrebných daní, tak súčet príjmov by sa násobil konštantou C < 1 (napríklad 0,8). Znamená to, že k vyrovnaniu týchto príjmov zo štátu by občanovi stačilo menej platieb.

Platby občana sú dane z príjmu, dividend, majetkové dane a platby rôznych sociálnych poistení.

Detaily v tomto čase nie sú dôležité, sú tu uvedené len pre názornosť. Pokiaľ by sa presadila myšlienka o obmedzení volebného práva na základe kategorizácie platca - poberateľ, bude možné presne určiť, ktoré položky treba pripočítať a ktoré odpočítať. 

Záver

Každé štátne zriadenie, vrátane demokracie, by malo z morálneho hľadiska slúžiť v prospech spoločnosti. Ak sú politici motivovaní konať v neprospech spoločnosti, je potrebné zmeniť motivácie politikov. Napríklad tak, aby sa im neoplatilo zväčšovať sociálny štát alebo jednorázovo korumpovať časť voličov z peňazí iných voličov. Rozhodnutie neprispievať do spoločného, ale z neho čerpať by malo byť vyvážené stratou práva rozhodovať o spoločných peniazoch. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.


Už ste čítali?