Volebný systém - problém jedného obvodu

Autor: Marek Mačuha | 17.11.2016 o 8:27 | Karma článku: 4,19 | Prečítané:  290x

Aktuálny zákon o voľbách do NR SR určuje jeden volebný obvod na území SR. Toto spôsobuje, že poslanci nie sú zviazaní s regiónmi a zastúpenie je veľmi asymetrické. Dôsledkom môže byť, že problémy regiónov ostanú prehliadnuté.

Problém jedného volebného obvodu

Jedným z problémov volieb do NRSR je podľa mňa veľký počet ľudí, ktorí sa necítia reprezentovaní. Kvalitu poslancov samozrejme zákonom nemožno zmeniť, je však možné nastaviť systém tak, aby boli poslanci viac zviazaní s regiónmi. Pokiaľ majú byť poslanci len vykonávateľmi vôle vedení svojich strán, bude naša snemovňa homogénnejšia, ale o to menej bude reprezentovať voličov. Dôsledkom môže byť apatia, frustrácia a voľba z trucu. Na druhej strane, ak budú poslanci viac zviazaní s regiónom alebo ak budú v parlamente zástupcovia strán s nerovnomernou podporou v regiónoch, tak bude parlament heterogénnejší.

Ja som však individualista a verím, že zákonodarcovia majú byť väčšie osobnosti. Žiadni dvaja ľudia sa nezhodnú vo všetkom, takže aj poslanci z tej istej strany môžu mať veľa názorových rozdielov a tak viac strán v parlamente nemusí byť horšie. V európskom parlamente je 9 skupín strán a desiatky strán, napriek tomu nie je nefunkčný. Nakoniec jednofarebnú vládu sme tu predsa mali 40 rokov. 

Princípy riešenia

Ak považujem zvýšenie počtu volebných obvodov za prospešné (hovorí sa o tom už dlhšie), je potrebné vymyslieť aj detaily, ako by to malo fungovať. Nestačí len rozdeliť kandidátsku listinu na viac častí.

Vychádzam z týchto pravidiel:

  1. Každý kandidát musí mať trvalý pobyt v danom volebnom obvode 
  2. Každý volič hlasuje vo volebnom obvode, kde má trvalý pobyt
  3. Výsledok z jedného volebného obvodu nemá vplyv na určenie poslancov iného volebného obvodu
  4. Počet poslancov zvolených vo volebnom obvode nebude daný pred voľbami, ale určí sa podľa počtu platných hlasov.

Prvé dve pravidlá sú celkom jasné. Bude potrebné určiť k akému dátumu pred dňom konania volieb sa prihliada na trvalý pobyt (napr. 6 mesiacov). Volebné preukazy umožnia voliť v inom volebnom obvode. Pri voľbe poštou dostane volič hlasovací lístok za obvod, kde má trvalý pobyt.

Body 3 a 4 sú podľa mňa neštandardné.

Pod bodom 3 si predstavujem to, že kritéria na zvolenie sa budú aplikovať v každom obvode zvlášť. Takže nebude rozhodovať súčet za celú republiku o výsledkoch v jednotlivých obvodoch. Toto umožní uspieť aj stranám, ktoré budú mať výraznejšiu podporu iba v niektorých obvodoch.

Bod 4 bude znamenať, že na získanie poslaneckého miesta bude potrebný zhruba rovnaký počet hlasov voličov. Realizovalo by sa to tak, že by sa pre každý volebný obvod definoval minimálny a maximálny počet poslancov. Tieto čísla by mali zodpovedať počtu voličov. Musí platiť, že súčet minimálnych počtov za všetky kraje je menší ako počet poslancov a rovnako súčet maximálnych počtov za všetky kraje je väčší ako počet poslancov.

Spočítanie hlasov by sa uskutočnilo v 3 fázach.

Vo fáze 1 sa určí počet poslancov za každý obvod a to pomerne podľa počtu platných hlasov. 

Vo fáze 2 sa v každom obvode rovnomerne rozdelia poslanecké miesta. Neexistovalo by kvórum ako doteraz. To by znamenalo, že v niektorých obvodoch budú musieť strany získať viac ako 5 percent, aby získali aspoň 1 poslanecké miesto, kým v iných obvodoch bude stačiť menej (pozri tabuľku dole).

Vo fáze 3 sa určia poslanci za jednotlivé strany podľa preferenčných hlasov, čo však nie je predmetom tohto blogu.

Detaily riešenia

Rovnomerné rozdelenie by použilo metódu najväčších zvyškov. Znamená to v podstate dve kolá počítania hlasov. 

Na začiatku sa určí hodnota H = počet hlasov zodpovedajúcich jednému poslaneckému miestu, t.j. "celkový počet platných hlasov" / "počet poslaneckých miest".

V prvom kole sa zistia celé časti ako "počet platných hlasov jednej strany" / H (t.j. podiel získaných hlasov jednotlivých strán k hodnote počtu hlasov zodpovedajúcej jednému poslaneckému miestu).

V druhom kole sa zoradia desatinné časti podielov a postupne sa prideľujú dodatočné poslanecké mandáty stranám zoradeným od najvyššej desatinnej časti po najnižšiu, až kým sa nenaplní celkový počet poslaneckých miest.

Príklad výpočtu podľa rovnomerného rozdelenia

Majme voľby 4 poslancov s výsledkami počtu hlasov pre jednotlivé strany A=10, B=7, C=3, D=2. Celkový počet hlasov je 22, takže hodnota H = 22 / 4 = 5,5.

V prvom kole sa vypočítajú celé časti. Pre A a B vychádza celá časť 1, takže obe strany dostanú v prvom kole sčítania hlasov po 1 poslaneckom mieste. Celkovo sa v prvom kole pridelili 2 poslanecké miesta, takže do druhého kola ostávajú ešte ďalšie 2 poslanecké miesta.

Zvyšky po delení hodnotou H pre jednotlivé strany sú A = 4,5; B = 1,5; C = 3; D = 2.

Po zoradení zvyškov dostane strana A a strana C ďalšie 1 poslanecké miesto.

Určenie počtu poslaneckých miest za volebné obvody

Rovnaký postup sa použije vo fáze 1 (počet poslaneckých miest za jednotlivé obvody) aj vo fáze 2 (pridelenie poslaneckých miest politickým stranám v jednom obvode). Je tu však malý rozdiel: vo fáze 1 máme určené minimálne a maximálne počty poslancov za volebný obvod.

Preto musí fáza 1 obsahovať aj opravu počtu poslancov za volebný obvod, v prípade ak výsledný počet nespĺňa kritéria pre minimálny alebo maximálny počet poslancov. Toto sa zabezpečí tak, že v prípade, ak je počet poslancov menší ako stanovené minimum, tak sa počet poslancov nastaví na toto minimum a opakuje sa rovnomerné rozdelenie pre ostatné obvody. To isté pre maximum. Ak nastane takáto úprava, tak po stanovení počtu poslancov na minimum/maximum sa v opakovanom rozdelení použije už menej obvodov, takže nakoniec budú pre každý obvod splnené kritéria minima a maxima počtu poslancov.

Ako by to dopadlo vo voľbách 2016

Ak by bol tento systém použitý vo voľbách v roku 2016, pričom pre každý volebný kraj by boli stanovené rovnaké minimálne (15) a maximálne (30) počty poslancov, tak by sa do parlamentu dostali aj KDH a SMK-MKP. 

Podiel hlasov potrebných na získanie mandátu v jednotlivých obvodoch bol rôzny. V Žiline by Mostu stačilo 1,77% na jedného poslanca, SME-rodina by za 6,22% získala tiež jedného poslanca, #Sieť by za 6,39% získala už dvoch poslancov. V Nitre by KDH získalo jediného poslanca za 3,30%, v Trnave by 3,91% nestačilo na žiadneho poslanca. Priemerný počet poslancov na obvod je 19, takže 5% stačí v každom obvodoch na zisk aspoň jedného poslanca.

Záver

V parlamentnej demokracii je potrebné, aby mali obyvatelia svoje zastúpenie v parlamente. Je možné mať taký volebný zákon, ktorý zvyšuje možnosť toho, že občan bude zastúpený a zároveň viac zväzuje poslancov s volebným obvodom, kde žijú. Takto zvolení poslanci potom môžu byť skutoční zákonodarcovia a nie len žetóny v rukách politických špičiek. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Atentátnik zabil na koncerte v Manchestri 22 ľudí

Polícia potvrdila, že vo vstupnej hale sa odpálil samovražedný atentátnik. Medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Teror siahol na deti

Útok na štadión plný mladých ľudí jasne naznačuje, že pre teroristov neexistujú hranice.

SVET

Briti vedia bojovať proti terorizmu, no nezastavia všetkých

Prečo boli tak často o krok pred teroristami?


Už ste čítali?